Charta základných práv Európskej únie: Rozdiel medzi revíziami

Charta základných práv únie zatiaľ nie je právne záväzná. Má len povahu nezáväznej deklarácie, podobne ako [[Všeobecná deklarácia ľudských práv]]. Ak by [[Zmluva o Ústave pre Európu|Ústava pre Európu]] bola vstúpila do platnosti, stala by sa právne záväznou aj Charta základných práv Únie ako jej druhá časť. V súčasnosti, ako je aj vyššie uvedené, je Charta priložená ako protokol k [[Maastrichtská zmluva|Zmluve o Európskej únii]] a k [[Rímske zmluvy|Zmluve o fungovaní Európskej únie]] v [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluve]]. Ak vstúpi [[Lisabonská zmluva]] do platnosti, stane sa Charta právne záväznou a bude fakticky súčasťou vnútroštátneho práva členských štátov [[Európska únia|Európskej únie]]. VýnimkuV článku 51 Charty sa však uvádza, že jej ustanovenia sú adresované inštitúciám EÚ a organizáciám ňou zriadeným ako aj členským štátom len pri implementácii práva EÚ. Zároveň zdôrazňuje, že na základe princípu subsidiarity nie je možné ustanoveniami Charty rozširovať právomoc EÚ nad rámec určený zakladajúcimi zmluvami. Členské štáty sú viazané jej obsahom teda len pri implementácií práva EÚ. To vyústilo do obavy o jej nedostatočnú vymožiteľnosť, keďže osoby nemôžu žalovať krajinu za porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia Charty ak tak krajina urobí pri tvorbe a realizácií vlastných zákonov. Úplnú výnimku si však vyrokovali [[Veľká Británia]] , [[Poľsko]] a [[Česká republika]]. Pre tieto tri štáty Charta nebude právne záväzná ani po nadobudnutí platnosti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]] 1.12.2009.