Heterosexualita: Rozdiel medzi revíziami

'''Heterosexualita''', niekedy nazývaná tiež '''heterosexuálna orientácia''', '''heterosexuálna preferencia''', '''heterosexuálne zameranie''', '''heterosexuálne založenie''') v lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame je prevažujúce alebo výhradné [[eros|erotická]] citlivosť ([[reaktivita]]) voči osobám opačného [[pohlavie|pohlavia]], ktorá sesa spravidla prejavuje citovou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním alebo potrebou citovo významných vzťahov k osobám opačného pohlavia, schopnosťou sa do nich zamilovať, obvykle tiež špecificky vyššou genitálnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo [[orgazmus|orgazmických]] aktivitách vo vzťahu k nim.

Nejbežnejšími typmi heterosexuality sú ženská [[androfília]] a mužská [[gynekofília]] ([[gynofília]]). V teoretickom modeli, ktorý rozlišuje len dve erotické zamerania, teda len sexuálnu orientáciu, býva pod pojmom heterosexuality zaraďované i [[pedofília|pedofilné]] erotické zameranie na osoby opačného pohlavia. Heterosexualita sesa obvykle kladie do protikladu k [[homosexualita|homosexualite]], prípadne tiež ku [[bisexualita|bisexualite]].

'''Heterosexualita''' ako pojem býva vnímaná tiež ako '''heterosexuálna identita''', teda v súvislosti s tým, že osoba sa k tomuto pojmu ([[konštrukt]]u) buď sama prihlási, alebo je ním označená a sú jej tým priradené [[prezentáciaceprezentácia|prezentačné]] [[stereotyp]]y ([[konotácie]]), ktoré sú na pojem naviazané. V tomto zmysle heterosexualita nie je vrodená, ale historicky a kultúrne podmienená. Ako pojem vznikla až koncom 19. storočia.

Pre potreby výskumu je nutné najprv vymedziť heterosexualitu (pričom spravidla býva obmedzená porovnateľnosť s výskumami vychdázajúcimivychádzajúcimi z inej definície), je nutné takisto vziať do úvahy nejednoznačný vzťah medzi orientáciou a správaním (pričom výskumy môžu zachytiť len vybrané správanie); pretože výskumy sa uskutočňujú dotazovanímna náhodnej vzorkyvzorke populácie, úlohu tu hrá i citlivosť tejto témy pre opýtaných a v neposlednej rade i ich sebauvedomenie v oblasti sexuálnej orientácie. Heterosexualitu je možné len s ťažkosťami odlíšiť od obyčajného bezproblémového prijatia zvyčajného spôsobu života. I osoby, ktoré sú bisexuálne, nevyhranené alebo osoby s malou erotickou reaktivitou sa zvyčajne identifikujú ako heterosexuálne.

V krajinách západnej (euroamerickej) právnej kultúry zväzky a spolužitie osôb akéhokoľvek pohlavia spadajú pod všeobecné základné práva a slobody človeka a je možné zúčastniť sa na nich i bez štátnej evicencieevidencie, regulácie alebo podpory.