Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 bajtov ,  pred 10 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Meno wikipédie = -
}}
 
 
'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
== Pravopis ==
 
Grónčina sesa píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').
 
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: '''›'''...'''‹''' a '''»'''...'''«'''.
'''Abeceda''': A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v <br />
V slovách prevzatých z [[dánčina|dánčiny]] sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
 
 
== Nárečia ==
 
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštnazvláštna forma tohto nárečia.
 
* '''Západné nárečie''' (''Kitaa'', ''Kalaallisut'') je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
* '''Východné nárečie''' (''Tunu'', ''Tunumiit oraasiat'') používa asi 3&nbsp;000 ľudí.
* '''Severné nárečie''' (''Avanersuaq'', ''Avanersuarmiutut'') sa používa v okolí mesta [[Qaanaaq]] (dánsky ''Thule''). Hovorí ním menej ako 1&nbsp;000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk [[inuktun]]. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému[[Inuitčina|inuitskému jazyku]] ''[[inuktitut]]''.
 
 
== Gramatika ==
=== Slovesá ===
 
SlovínkySlovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčinyslovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
 
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarput</font>
|}
 
 
== Ukážka grónčiny ==
| Ahoj || Aluu!
|-
| Ako sesa máš? || Qanoq-ipit?
|-
| Áno || Aap
| Odkiaľ si? || Suminngaaneerpit?
|-
| HovorášHovoríš anglicky? || Tuluttut oqalusinnaavit?
|-
| Ďakujem. || Qujanaq
| 10 || qulit
|}
 
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západnogrónskehozápadogrónskeho dialektu)
 
== Iné projekty ==
56 407

úprav