Etiópia: Rozdiel medzi revíziami

Etiópia je nezávislým federatívnym štátom vo východnej Afrike. Ide o krajinu s bohatou históriou a viac ako dvojtisícročnou tradíciou nezávislosti. Ako jediný africký štát odolala pokusom európskych kolonialistov o jej ovládnutie (s výnimkou krátkeho obdobia talianskej okupácie v rokoch 1936-1941). V Etiópii nájdeme jedinečnú kresťanskú civilizáciu ([[kresťanstvo]] tu bolo prijaté za štátne náboženstvo už v roku 330 ), ktorá historické jadro Etiópie (v severozápadnej a strednej časti krajiny) spolu s časťou susednej [[Eritrea|Eritrey]] odlišuje ako od arabského moslimského severu Afriky, tak od zvyšku subsaharskej časti tohto kontinentu. Väčšinu kresťanov tu totiž tvoria príslušníci [[Etiópska ortodoxná cirkev|Etiópskej ortodoxnej cirkvi]] (v susednej Eritrei členovia jej „dcérskej“ [[Eritrejská ortodoxná cirkev|Eritrejskej ortodoxnej cirkvi]]), pričom táto etiópska (resp. etiópsko-eritrejská) forma kresťanstva počas svojho takmer 1700-ročného vývoja, keď sa mnoho stáročí nachádzala v izolácii od väčšiny kresťanského sveta, získala mnohé osobité črty. Etiópia je však celkovo mozaikou veľkého množstva národov, jazykov, kultúr i náboženstiev s nádhernou prírodou a turisticky atraktívnymi historickými pamiatkami.

'''Členské štáty federácie: ''' Tigraj, Amharsko, Afarsko, Oromia, Somalia, Benishangul-Gumuz, Štát južných národov, národností a ľudu, Gambella, Harerský štát<br />

* '''Náboženstvá''' (údaje z rôznych zdrojov sa líšia): [[Etiópska ortodoxná cirkev]] - 52 %, sunnitský islam - 31 %, tradičné africké náboženstva - 11 %, ďalej [[Etiópskokatolícka cirkev]], Rímskokatolícka cirkev, protestanti, judaistiŽidia a. i.

== História ==

'''Červené cisárstvo'''

Keď roku 1974 zaniklo cisárstvo do vtedydovtedy reprezentované 82 -ročným [[Haile Selassie|Negušom H. Selassie I.]], tak sa zdalo byť jasné, ako a kam bude smerovať cesta tejto starobylej krajiny. Režim oslabený neistotou, pokiaľ išlo o nasledovníka trónu a tiež naftovým šokom, vyčerpanými vojakmi v pohraničných oblastiach, nedostatkom potravín a kritikou elít žijúcich v mestách sa rýchlo zrútil. Svoju účasť na moci si chcel uplatniť každíkaždý. No tento boj a dosť jednoznačne vyhrala armáda. Táto ako veľmi dobre organizovaná a vyzbrojená časť populácie mala najväčšie možnosti na nápravu starých poriadkov a zavedenie vlády zákonov. A tak sa aj stalo. Generál A. Andoma sa postavil do čela armády a spravil v krajine a najmä hlavomhlavnom meste poriadok. Po prevzatí vlády utvorili tzv. [[Derg]] – vládu 108 ľudí – akýsi Dočasnýdočasný vojenský správny výbor. V tomto výbore bolo zastúpených niekoľko ideologických táborov, ale všetkých (alebo skoro všetkých) spájalo „Etiópia nadovšetko“. No táto vláda koalície a rôznorodosti netrvala veľmi dlho. Už o mesiac [[Mengistu H. Mariam]] sa ako člen Dergu postaral o inak zmýšľajúcich kolegochkolegov zo správneho výboru Dergu – dal ich zavraždiť aj s generálom Andonom. Ale samotný Derg nezrušil, len si ho pretvoril podľa svojho obrazu a ako taký sa Derg spájal len s menom Mariama. Tento sa 21. 12. 1974 postavil na čelo krajiny a otvorene nasmeroval krajinu do rúk socializmu.

Prezident Mariama sám seba označoval ako pária, černocha a človeka z ľudu a nie z predtým vládnuceho kmeňa [[Amhari|Amharov]]. Títo tvorili jadro cisárskeho režimu za vlády Selassieho I.., no inapriek taktomu sa dozvedáme, že napojenie na tento režim mal. Bolo to cez jeho matku, ktorá bola aristokratka a tiež členka kmeňa Amharov. Dokonca aj jeho kariéra je spojená s touto skutočnosťou. Jeho strýko z matkinej strany bol ministrom za Selassieho vlády a ako taký pomohol Mariemu získať nižšie vojenské vzdelanie. No ako ambiciózny a šikovný vojak a veliteľ mechanizovanej brigády sa dostal na výcvik aj do zahraničia. Bol na ročnej stáži v [[Texas|Texase]] v [[Spojené štáty|USA]].

Bez nejakých teoretických znalostí, no s obrovskou chuťoutúžbou po moci sa za tri roky zbavil všetkých, ktorí by ho mohli ohroziť a tak sa stal neobmedzeným vodcom v Dergu (podľa legendy osud odporcov spečatil Mariama počas zasadania Dergu guľometnou paľbou). I keď mal nemilosrdný spôsob riadenia štátu, zahraničie – ZSSR ho v roku 1976 prijalo ako socialistického vodcu. Toto spečatilo zataveniezastavenie pomoci zo strany USA. Ale pre Mariama nejaká veľká chyba nenastala, lebo už o rok neskôr si do Etiópie pozval špecialistov zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Kuba|Kuby]]. Títo zoso sebou nepriviezli len personálne zabezpečenie, ale najmä potrebnú technickú a vojenskú pomoc. Toto pre neho bolo nevyhnutné, lebo sa začala vyostrovať vojnová situácia so [[Somálsko|Somálskom ]]. Derg nastúpilnastolil cestu [[socializmus|socializmu]] aj cez znárodňovanie podnikov. Začal bankami a skončil nariadením, že nikto nemôže vlastniť viac ako jednu [[nehnuteľnosť]]. No nie lennielen toto vlastníctvo zrušil. Postaral sa aj o zrušenie pozemkového vlastníctva. Počas týchto kvalitatívnych premien sa snažila [[Moskva]] na Derg pôsobiť aj v oblasti vytvorenia štátostrany. I napriek nátlaku z Moskvy Derg sa pretvoril na Stranu pracujúcich Etiópie PTE až v roku 1979. týmto krokom sa priblížila ešte viac do náručia socializmu. Ale konečný krok prestupu bol v nedohľadne. Bolo to spôsobené najmä veľkou etnickou rôznorodosťou obyvateľstva a tiež silnou naviazanosťou na hospodársku a potravinovú pomoc zo Západu. Inak nijaké výrazné zmeny v štruktúre nenastali. Derg len zmenil meno na PTE a zmeny ideológie či personálnypersonálna zmena takmer nenastala.

Opozícia v pravom slova zmysle proti PTE ani neexistovala. Ale v rámci krajiny sa vytvorili dva samostatné celky – PRPE a MEISON. Obidve mali za členov vo väčšine navrátilých študentov zo zahraničia, ktorí tam nasiakli vôňou radikalizmu. A tak sa obidve tieto spoločenstvá orientovali na Moskvu a na [[marxisticko-leninistickú ideológiu|marxizmus-leninizmus]]. V očiach verejnosti sa súperenie medzi týmito skupinami chápalo ako kmeňové súperenie, lebo každá zo skupín pochádzala, alebo bola napojená na iný súperiaci [[kmeň (etnografia)|kmeň]]. Obe si boli [[ideológia|ideologicky]] blízke a žiadnežiadna z nich priamo nevystupovalonevystupovala proti režimu. Mariama ich najskôr nechával osamote a ich neustálymi stretmi ospravedlňoval svoje politické, hospodárske a potravinové neúspechy. No i tak v dvoch samostatných etapách sa i tejto opozície zbavil a všetkých členov nechal pozabíjať alebo umučiť.

Samotné obete tohto režimu sa ako u predchádzajúcich dajú len ťažko spočítať. Spomínaných je 10 000 politických vrážd len na území hlavného mesta. Tak priPri tejto predstave si len môžeme urobiť vlastný obraz, ako to mohlo vyzerať pri celej krajine, ktorá mala okolo 40 miliónov obyvateľov.

I tu bola kontrolou pomoci a presídlovanímpresídľovaním obyvateľstva mala potravinová zbraň. Mala viesť k uskutočňovaniu viacerých cieľov, medzi ktorými bolo na poprednom mieste potlačenie disidentských hnutí a vedecké rozvrhnutie územia štátnostranouštátostranou. Násilné presídlovaniapresídľovania boli uľahčované oznámeniami o tom, že v danej oblasti budú vydávané potraviny – demografická reorganizácia priestoru. Akoby určitá dobrovoľnosť zotierala pozadie masových deportácií. Boli to len potrebné obete pri prechode od [[feudalizmu|s]] k socializmu a tieto obete stoja za dobro veci a za zlepšenie spoločnosti.