Hornádska kotlina: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 11 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d
'''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko]] a [[Čierna hora]].
 
Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, [[Hornádske podolie]], Medvedie chrbty a [[Podhradská kotlina]]. Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR [[Dreveník]], [[Sivá bradaBrada]], [[Travertínová kopa Sobotisko|Sobotisko]], [[Pažica]], NPP [[Spišský hradný vrch]], [[Ostrá hora]] a [[Kamenec (Hornádska kotlina)|Kamenec]]. Najvyšším bodom územia je vrch [[Kačelák]] (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]].
 
== Iné projekty ==