Alexandre Dumas starší: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 2962202 používateľa 213.160.173.84 (diskusia) bola vrátená
Katka7 (diskusia | príspevky)
d gramatika
Riadok 20:
[[Auguste Maquet|Maquet]] mal veľký podiel na vzniku Dumasovho najslávnejšieho [[román]]u ''[[Traja mušketieri]] (Les Trois Mousquetaires, [[1844]])'' s hrdinskými a odvážnymi mušketiermi [[d'Artagnan]]om, [[Traja mušketieri|Athosom]], [[Traja mušketieri|Porthosom]] a [[Traja mušketieri|Aramisom]]. Román mal u čitateľov nesmierny úspech a štyria hrdinovia sa razom stali populárni. V tej dobe sa hovorilo, že ak niekde na svete existuje Robinson Crusoe, tak určite číta Troch Mušketierov. Dumas a Maquet potom ešte vytvorili dve pokračovania: ''[[Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch]] (Vingt ans après, [[1845]])'' a ''[[Traja mušketieri ešte po desiatich rokoch|Traja mušketieri ešte po desiatich rokoch alebo Vikomt de Bragelonne]] (Le vicomte de Bragelonne, ou Dix ans plus tard, [[1847]]-[[1850]])'', kde sa dobrodružstvá štyroch mušketierov končia [[d'Artagnan]]ovou smrťou.
 
Na cestách po Taliansku prišiel Dumas na nápad napísať [[román]] ''[[Gróf Monte-Christo]] (Le comte de Monte-Cristo, [[1844]]-[[1845]])''. Meno románu pochádza zo skutočného ostrova neďaleko Talianska. K ďalším veľmi známym románom s historickým pozadím patrí [[trilógia]] z obdobia náboženských vojen vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v [[16. storočí]] ''Kráľovná Margot (La reine Margot, [[1845]])'', ''Dáma z Monsoreau (La dame de Monsoreau, [[1846]])'' a ''Kráľov šašo (Les Quarante-Cinq, [[1847]]-[[1848]])''. Za [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] sa odohráva ďalší román ''Pamäti lékáralekára (Mémoires d' un médecin)'', ktorý je rozdelený na menšie časti ''[[Joseph Balsamo]] (Joseph Balsamo, [[1846]]-[[1849]])'', ''Kráľovnin náhrdelník (Le collier de la reine, [[1849]]-[[1850]])'', ''Dobytie Bastily (Ange Pitou, [[1850]]-[[1851]])'' a ''Grófka de Charny (La Comtesse de Charny, [[1852]])''.
Alexandre Dumas počas života zarobil veľký majetok na svojich románoch a divadelných hrách, ale jeho rozšafný spôsob života zapríčinil, že na sklonku života mal obrovské dlhy, ktoré splácal veriteľom odpredajom vlastného majetku. Dumas bol dobrák a ak za ním niekto prišiel, že potrebuje peniaze, tak mu ich vždy dal, bez toho, aby sa zaujímal, či mu ich dotyčný má z čoho vrátiť. Takisto jeho početné aféry so ženami, uberali z jeho majetku. Ako divadelný autor mal Dumas veľmi blízko k herečkám, a takmer všetky jeho milenky boli herečky.