Oliwský mier: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fi:Olivan rauha
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 15:
Rokovania sa konali v kláštore, kde kráľovná Ludwika Maria prichystala pre obe strany 2 izby: zimný refektár a priorát so samostatným vstupom, aby sa Poliaci so Švédmi nestretli, a iba francúzsky vyslanec De Lumbres prostredkoval medzi nimi a vlastne viedol celý kongres.
 
De Lumbres sa usiloval všetkými silami, aby doviedol jednania do úspešméhoúspešného konca. Zdalo sa však, že úspešná dohoda bude nemožná. Ján Kazimír sa nechcel zriecť oprávnenia na švédsku korunu ani odevzdatodovzdať [[Inflant]], ale poľskí spojenci odpovedali na švédsku žiadosť odmietavo. Aj keď v okruhu 3 míľ okolo Oliwy ustali bojové akcie, vojna trvala ďalej.
 
Ani január ani február nepriniesli dohodu. Rokovania sa preťahovali. V marci došla do Oliwy správa o náhlej smrti mladého (* 1622) švédskeho kráľa, [[Karol X. Gustáv|Karola X. Gustáva]]. Táto informácia primäla Švédov rokovať priamo a [[23. marec|23. marca]] [[1660]] sa začala spoločná konferencia. Napriek všetkému úsiliu De Lumbresa rokovanie bolo znovu prerušené a netrpezlivý Ján Kazimír rozmýšľal už o odchode. De Lumbres bol zúfalý, no podarilo sesa mu primäť kráľa k ďalším rokovaniam. Celý apríl zlaďoval všetky sporné otázky. Dňa 3 mája pracoval od 9 ráno do neskorej noci.
 
Spory ohľadom podpisu zmluvy trvali do poslednej chvíle. Podpis totiž mal pre väčšiu okázalosť nasledovať verejne; cisársky vyslanec však odoprel účasť na ceremónii, nechcel prenechať prvenstvo francúzskemu vyslancovi. Preto sa odstúpilo od prvotného zámeru a jedna strana podpísala zmluvu v rokovacej miestnosti, a druhá v dome opáta. Vzájomná výmena listín mieru nasledovala pri kostolnej bráne, vedúcej zo stĺpovej chodby do kostola, tam neskôr osadili pamätnú tabuľu.
 
…zhodliZhodli sa na hlavných bodoch: Poľsko odstúpilo Švédsku časť Inflantu a uznalo zvrchovanosť Fridricha Wilhelma nad východným Pruskom, Ján Kazimír sa zriekol za seba i za svojich nástupcov na večné časy koruny švédskej.
 
... pred polnocou sa vyslanec De Lumbres zastal uprostred stĺpovej chodby. Priblížili sa k nemu v slávnostnymslávnostným krokom vyslanec švédsky i poľský, kláštorná služba so zapálenými sviecami a za nimi dvorania a dav ľudí, ktorý aj keď bola neskorá noc, čakali v napätí na výsledok jednania. Vyslanci si vymenili podpísané listiny a po chvíli sa ozvali kláštorné zvony i krik stojacich pred opátstvom[[opátstvo]]m na znak radosti, že sa skončila konečne dlhá pustošivá vojna, ktorú Poľsko nepotrebovalo, a ktorú kráľ viedol iba z vlastných dynastických záujmov.
 
Opát Kesowski kázal ožiariť kostol a za asistencie prítomných odspievali tej noci krásne Te Deum a odslúžil slávnostnú omšu.