'''Domenico kardinál Tardini''' (* [[29. február]] [[1888]], [[Rím]] – † [[4. júl]] [[1961]], tamtiež) bol [[Taliansko|taliansky]] [[kardinál]], člen [[Rímska kúria|rímskej kúrie]] a [[kardinál štátny sekretár|štátny sekretár]] [[Vatikán]]u v rokoch [[1958]]–[[1961]].
Tardini sa narodil v Ríme v roku [[1888]] a [[20. september|20. septembra]] [[1912]] bol vysvätený na [[kňaz]]a. V roku [[1920]] sa stal jedným z nižších úradníkov rímskej kúrie, [[16. december|16. decembra]] [[1937]] potom sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tento post veľaúzko súvisel so [[zahraničná politika|zahraničnou politikou]] a [[diplomacia|diplomaciou]] Vatikánu, a hoci bol Tardini niekedy skôr vykonávateľom a sprostredkovateľom vôle [[pápež]]a [[Pius XII.|Pia XII.]] a štátneho sekretára [[kardinál]]a [[Luigi Maglione|Maglioneho]], mal na jej tvorbe významný podiel. Z titulu svojej funkcie viedol celý rad rokovaní s [[veľvyslanec|veľvyslancami]] a [[vyslanec|vyslancami]] cudzích [[štát]]ov a jeho podrobné [[denník]]y a poznámky sa považujú za veľmi cenný zdroj informácií o politike a zámeroch Vatikánu v tomto období.
V roku [[1952]] ho Pius XII. vymenoval za štátneho podsekretára pre mimoriadne cirkevné záležitosti, v tejto pozícii úzko spolupracoval so "štátnym sekretárom" [[Pavol VI.|Giovannim Batistom Montinim]], neksoršímneskorším pápežom [[Pavol VI.|Pavlom VI.]] (štátny podsekretár Montini fakticky vykonával väčšinu činností príslušiacich štátnemu sekretárovi, ale formálne ním nikdy nebol vymenovaný a ani nebol kardinálom. Niektoré významné rozhodovania spadajúce zvyčajne do gescie štátneho sekretára navyše vykonával osobne Pius XII., čo bol zrejme hlavný dôvod, prečo po smrti Maglioneho nikoho na jeho miesto nevymenoval).
Od konca roku [[1954]], kedy bol Montini vymenovaný za [[arcibiskup milánsky|za arcibiskupa milánskeho]], Tardini de-facto vykonával funkciu štátneho sekretára sám, no formálne sa ním stal až [[14. december|14. decembra]] [[1958]], kedy ho vymenoval [[Ján XXIII.]] O den neskôr bol vymenovaný za [[kardinál]]a a [[27. december|27. decembra]] za titulárneho [[arcibiskup laodicejský|arcibiskupa laodicejského]]. V čase týchto menovánímenovaní však už trpel vážnymi zdravotnými problémami, pre chatrné zdravie napokon údajne odmietol vymenovanie za kardinála už v roku [[1953]] (vtedy však ešte pápež Pius XII. dodržovaldodržiaval zvyk, že kardinálov nesmie byť viac ako 70, a Tardini nechcel v ich zbore zaberať miesto). Keďže Ján XXIII. obmedzenie počtu kadinálov zrušil a na jeho vymenovaní trval, Tardinimu neostalo nič iné, len ho prijať. Jeho zdravie sa rýchlo zhoršovalo, okrem iného sa negatívne prejavilo zvýšené pracovné vypätie spojené s prípravou [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho kocilu]]. Kardinál Tardini zomrel 30. júla 1961.
