Torquato Tasso: Rozdiel medzi revíziami

|Popis = taliansky básnik-[[ [[Cinquecento]] ]]

'''Torquato Tasso''' (* [[11. marec]] [[1544]], [[Sorrento]] – † [[25. apríl]] [[1595]], [[Rím]]) je taliansky básnik 16. storočia /[[cinquecento]]/, veľmi známy svojou poémou „Oslobodený Jeruzalem“ /1580/, v ktorej opisuje fantazijnú verziu bitky medzi kresťanmi a muslimami na konci [[Prvá križiacka výprava|Prvej križiackej výpravy]], počas držby [[Jeruzalem|Jeruzalemu]]. Tasso trpel na duševnú chorobu a umrel niekoľko dní predtým ako mal byť korunovaný za kráľa básnikov pápežom. Až do začiatku 19. stor. Tasso parilpatril k najčítanejším básnikom v Európe.

Narodil sa v Sorrente ako syn Bernarda Tassa, šľachtica z Bergama, tiež známeho básnika svojej doby, a Porzie de Rossi, šľachtičnej z [[Toskánsko|Toskánska]]. Otec bol veľa rokov tajomníkom v službách princa Salernského a matka mala úzke vzťahy s elitnými Neapolskými rodinami. Princ Salernský sa ocitol v kolízii so španielskou vládou v Neapoli, bol postavený mimo zákon a zbavený majetku. Tassov otec sa stal jeho patrónom-ochrancom. Následne bol vyhlásený za vzbúrenca proti štátu a jeho dedičný majetok bol zabavený. Tieto udalosti sa stali počas Torquatovho detstva. Od r. 1552 žil v Neapoli u matky aj so svojou jedinou sestrou a študoval u jezuitov. Jeho inteligencia a náboženské oduševnenie sa stali povestnými. Od svojich ôsmich rokov bol slávny.

Otec Tasso sa zdržiaval v Ríme bez práce a peňazí. V roku 1556 Porzia Tasso umrela záhadne v Neapoli. Manžel obvinil jej brata, že ju otrávil aby získal kontrolu nad jej majetkom. To malo za následok, že Porziine majetky nikdy neboli postúpené jej synovi, dcéra Cornelia sa vydala. Tassov otec bol básnik svojím predurčením a profesionálny dvoran. Keď bol otvorený dvor v Urbine v r. 1557, Bernardo Tasso prijal službu v ňom. Na dvore bola spoločnosť kultivovaných mužov, ktorí študovali literatúru a estetiku. Bernardo Tasso čítal básne (cantos) svojich „Amadigi“ vojvodkyni a jej dvorným dámam alebo diskutoval o [[Homér|Homérovi]] a [[Vergílius|Vergíliovi]], [[Ariosto|Ariostovi]] a Trissinovi s dvorskými knihovníkmi a tajomníkmi.

Roku 1570 odcestoval do Paríža v sprievode kardinála. Úprimnosť a otvorenosť vo vyjadrovaní T.T. spôsobili, že jeho služba na dvore kardinála sa stala nepríjemnou. Opustil Francúzsko a vstúpil do služieb na dvore vojvodu z Ferrary. Najdôležitejšie údaje sa vyskytujú v jeho diele „Aminta“ vydanom r. 1573. V Roku 1574 dokončil „Oslobodený Jeruzalem“.

Pravdou je, že Tassovi invenčne blízkou je poézia sentimentu. Poézia citovosti, nie poézia sentimentálna. Tento cit, jemný, noblesný, prirodzený, stúpajúci až do melanchólie, výnimočne graciózny a patetický sa šíri epizódami Jeruzalema nachádzajúc metrické /rytmické/ vyjadrenie v jazykových kadenciách nežných veršov. Poéme prospel tiež výber mien hrdiniek príbehu, ktoré boli bežne používané a populárne v tej dobe v celej Európe.

Tým, že Tasso si vybral oponentov sám sa stalo, že voči dielu sa nenašli žiadne nesúhlasné kritiky. Tým pádom neprešlo diskusiou, čo však Tassovi nevadilo. Po dokončení tohto opusu bol prepracovaný a vyčerpaný dvorským životom, ktorý sa komplikoval vo vzahuvzťahu k jeho osobe. Ochorel na malarickú horúčku a želal si opustiť Ferraru.

V roku [[1577]] bol uväznený, lebo v prítomnosti vojvodkyne z Urbina, Lucrezie d´Este, vytiahol nôž na jedného jej služobníka. Vojvoda zmenil názor a poslal ho do vyhnanstva na miesto zvané Belriguardo. Odtiaľ sa Tasso vrátil do Ferrary do františkánskeho konventu kvôli zdravotnému stavu. Tam dostal strach, že bude vojvodom zavraždený a tak utiekol prezlečený za sedliaka do Sorrenta.

V Sorrente sa Tassovi znepáčil malý dvor mimo diania, a napísal vojvodovi žiadosť o povolenie na návratVojvodanávrat. Vojvoda mu ponúkol aby sa vrátil kvôli liečbe svojej melanchólie naspäť na dvor, kde bol priaznivo prijatý. Choroba sa mu však vrátila a záchvaty sa opakovali.

V r. [[1578]] cestoval po dvoroch [[Mantova|Mantovy]], [[Padova|Padovy]], [[Benátky (mesto)|Benátok]] a [[Urbino|Urbina]] až dosiahol brány [[Turín|Turína]] pešo. Bol prijatý vojvodom Savojským. Tam opäť, stanúc sa dvoranom, rýchlo ochorel a bol poslaný vojvodom do ústavu pre choromyseľných, blázinca sv. Anny. Toto sa stalo r. [[1579]] a Tasso tam zotrval do r. [[1586]].

* ''Aminta'' - je [[pastorálna dráma]] s jednoduchým dejom ale s výnimočným lyrickým šarmom. Vyšla v období,keď sa stala hudba veľmi populárnym umením pod vplyvom Palestrinovým. Sladké melódie a citlivá melanchólia „Aminty“ ladila s duchom doby a dominantným štýlom. Vplyv tohoto štýlu bolo cítiť v hudbe-opere a kantátach ešte ďalších dvesto rokov.