Mažiar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
to interwiki je nesprávne, mnohé iné jazyky totiž nerozlišujú mínomet od mažiara
Riadok 5:
'''Mažiar''' je ťažká [[delo|delostrelecká zbraň]] s krátkou a masívnou drážkovanou alebo hladkou hlavňou, ktorá strieľa (takmer) výhradne hornou skupinou uhlov. Používal sa ako obliehacie alebo pevnostné delo pri dobíjaní a obrane pevností. Dĺžka hlavne je spravidla menej než 15 kalibrov.
 
Staré obliehacie mažiare mali krátku a veľmi masívnu hlaveň so zúženou komorou. Nabíjali sa ústím hlavne a vystreľovali výbušné strely plnené [[pušný prach|strelným prachom]].
 
Modernejšie mažiare sa používali počas [[1. svetová vojna|I. svetovej vojny]], predovšetkým na [[západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]] pri dobíjaní Belgickýchbelgických a francúzkych [[pevnosť (stavba)|pevností]] a opevnení, ale i na talianskom fronte. <br />
Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať takmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké - ťažšie ako súdobé letecké bomby.<br />
Napríklad mažiar Škoda vzor 1911 kalibru 305mm strieľal strely (granáty) s hmotnosťou 287kg na vzdialenosť 11,3 km a strely s hmotnosťou 384 kg na vzdialenosť 9,8 km. Rýchlosť streľby bola okolo 10 rán za hodinu.<br />
Jednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas II. svetovej vojny.
Zaviedla [http://en.wikipedia.org/wiki/21_cm_Mrs_18|ťahaný 211mm (21cm/L29) mažiar 18] kalibru 211mm, s dostrelom 16725 metrov a dĺžkou hlavne 29 kalibrov (na mažiar veľmi dlhá hlaveň).
[http://de.wikipedia.org/wiki/M%C3%B6rser_Karl| Samohybný mažiar Karl (Gerät 040)(nemecká Wikipedia)] mal kaliber 60cm/L8,45 (neskôr prestavaný na kaliber 54cm/L13 - Gerät 041) a mal byť použitý počas "západného ťaženia" proti pevnostiam Maginotovej línie, neskôr boli nasadené proti Brestskej pevnosti a pri bojoch o Sevastopoľ a nakoniec počas Varšavského povstania. Používal dva typy protibetónových granátov - o hmotnosti 1,7 tony, s náplňou 280kg trhaviny a s dostrelom 4,2-6,6km a s hmotnosťou 2,18 tony, náplňou 384 kg trhaviny a dostrelom 2,8-4,3km, a trhavý granát s hmotnosťou 1250kg a náplňou 460kg trhaviny a dostrelom 4,2-6,6km. Pracová náplň bola premenlivá - 32-36kg strelného prachu a počiatočná rýchlosť striel bola 190-290 ms<sup>-1</sup>. Protibetónové granáty prebíjali 2,5m hrubý železobetón alebo 35cm hrubý oceľový pancier. Gerät 041 kalibru 54cm mal dlhšiu hlaveň a vystreľoval ľahšie granáty na vzdialenosť až 10400 m. <br /> Bolo vyrobených šesť vozidiel so zbraňou kalibru 60cm a jedno so zbraňou 54cm, každé vážilo viac ako 120 ton. Jedno (jediné?) zachované vozidlo sa nachádza v tankovom múzeu Kubinka pri Moskve.
 
Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať takmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké - ťažšie ako súdobé [[letecká bomba|letecké bomby]].<br />
 
Napríklad [[mažiar Škoda vzor 1911]] kalibru 305mm strieľal strely (granáty) s hmotnosťou 287kg na vzdialenosť 11,3 km a strely s hmotnosťou 384 kg na vzdialenosť 9,8 km. Rýchlosť streľby bola okolo 10 rán za hodinu.<br />
 
ZaviedlaJednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas [http://en.wikipedia[2.org/wiki/21_cm_Mrs_18 svetová vojna|II. svetovej vojny]]. Zaviedla ťahaný [[21 cm Mrs 18|211mm (21cm/L29)]] mažiar 18] kalibru 211mm, s dostrelom 16725 metrov a dĺžkou hlavne 29 kalibrov (na mažiar veľmi dlhá hlaveň).
[http://de.wikipedia.org/wiki/M%C3%B6rser_Karl[Mörser Karl| Samohybný mažiar Karl (Gerät 040)(nemecká Wikipedia)]] mal kaliber 60cm/L8,45 (neskôr prestavaný na kaliber 54cm/L13 - Gerät 041) a mal byť použitý počas "[[západný front (2. svetová vojna)|západného ťaženia"]] proti pevnostiam [[Maginotova línia|Maginotovej línie]], neskôr boli nasadené proti [[Brestská pevnosť|Brestskej pevnosti]] a pri [[bitka o Sevastopoľ (1942)|bojoch o Sevastopoľ]] a nakoniec počas [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. Používal dva typy protibetónových granátov - o hmotnosti 1,7 tony, s náplňou 280kg trhaviny a s dostrelom 4,2-6,6km a s hmotnosťou 2,18 tony, náplňou 384 kg trhaviny a dostrelom 2,8-4,3km3 km, a trhavý granát s hmotnosťou 1250kg1250 kg a náplňou 460kg460 kg trhaviny a dostrelom 4,2-6,6km6 km. Pracová náplň bola premenlivá - 32-36kg36 kg strelného prachu a počiatočná rýchlosť striel bola 190-290 ms<sup>-1</sup>. Protibetónové granáty prebíjali 2,5m hrubý [[železobetón]] alebo 35cm35 cm hrubý oceľový [[pancier]]. Gerät 041 kalibru 54cm54 cm mal dlhšiu hlaveň a vystreľoval ľahšie granáty na vzdialenosť až 10400 m. <br /> Bolo vyrobených šesť vozidiel so zbraňou kalibru 60cm60 cm a jedno so zbraňou 54cm54 cm, každé vážilo viac ako 120 ton. Jedno (jediné?) zachované vozidlo sa nachádza v ruskom tankovom múzeu [[Kubinka]] pri Moskve.
 
Po druhej svetovej vojne sa mažiare prestali používať celkom.
 
[[Kategória:ZbraneDelostrelectvo]]
 
{{Link FA|he}}