Kaštieľ v Rusovciach: Rozdiel medzi revíziami

Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Časť rodovej galérie Zichyovcov sa v roku [[1952]] dostala na hrad [[Červený Kameň]]. Novým majiteľom objektu sa v roku [[1950]] stal [[Slovenský ľudový umelecký kolektív]], ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. Chátranie kaštieľa však napriek tomu neustalo, pretože nový vlastník sa o údržbu majetku nestaral. V roku [[1976]] bola naplánovaná generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách. K začiatku samotnej rekonštrukcie, rozvrhnutej na sedem rokov, prišlo však až v roku [[1982]]. Vplyvom okolností, napr. neustále sa meniaceho projektu a z toho vyplývajúceho časového sklzu, sa však práce postupne zastavovali. K ich úplnému zastaveniu prišlo na konci roku [[1989]].

V roku [[1991]] kaštieľ prevzala [[Slovenská národná galéria]], ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala [[Národná banka Slovenska]]. No táto inštitúcia ho mala v majetku iba jediný rok. V roku [[1995]] prevzala kaštieľ Správa zariadení [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády SR]], ktorá ho má v správe dodnes. Jej zámerom je pretvorenie kaštieľa na reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Rekonštrukčné práce sú však zastavené a ich pokračovanie je v nedohľadne. Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, už aj tak v zlom stave, naďalej chátra. Úrad vlády do kaštieľa každoročne investuje financie iba na jeho udržiavanie.

V súčasnosti jeho ďalší osud je nejasný, najmä ak do hry vstúpil a súdnymi cestami sa snaží získať na základe testamentu posledných majiteľov svoj majetok i [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky rád]] v [[Pannonhalma|Pannohalme]].