Jurij Vladimirovič Andropov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
doplnok podľa ru.wiki
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť|
Meno = Jurij Vladimirovič Andropov |
Portrét = Jurij Andropov (Bundesarchiv).JPG |
Popis = sovietsky politik a vodca [[ZSSR]] v rokoch [[1982]] až [[1984]] |
Dátum narodenia = [[15. jún]] [[1914]] |
Miesto narodenia = stanica Nagutskaja, [[Stavropoľská gubernia]], [[Ruské impérium]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = {{duv|1984|2|9|1914|6|15}} |
Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] |
}}
[[Súbor:00595309(Andropov&Jaruzelski).jpeg|thumb|Andropov pri stretnutí s poľským vodcom [[Wojciech Jaruzelski|Jaruzelskim]]]]
 
[[Súbor:Andropov_on_Lubyanka.jpg|thumb|Detail]]
[[Súbor:Jurij Andropov (Bundesarchiv).JPG|thumb|Andropov na návšteve [[NDR]]]]
'''Jurij Vladimirovič Andropov''' {{rus|Юрий Владимирович Андропов}} (* [[15. jún]] [[1914]] - † [[9. február]] [[1984]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politík a najvyšší predstaviteľ [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a predseda prezídia [[Najvyšší soviet|Najvyššieho sovietu]] od [[12. novembra]] [[1982]] až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.
 
== Život ==
=== Mladosť ===
Jurij Vladimirovič Andropov bol významný stranícky a štátny činiteľ [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] a ZSSR od konca 40. rokov do svojej smrti v februári [[1984]]. Pôsobil vo významných funkciách v [[Komsomol]]e a straníckom aparáte v Karelsko-fínskej republike a ÚV KSSZ. Po [[Stalin]]ovej smrti odišiel do diplomatických služieb a pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku, kde pracoval aj v období protikomunistického povstania v roku [[1956]]. V rokoch 1957 - 1967 viedol oddelenie ÚV KSSZ pre dohľad nad sovietskym blokom. V nasledujúcich pätnástich rokoch stál na čele všemocnej [[KGB]]. Na sklonku Brežnevovej éry sa stal hlavným ideológom KSSZ a po smrti [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežneva]] sa stal jeho nástupcom. Funkciu generálneho tajomníka KSSZ vykonával iba 15 mesiacov (november 1982 - február 1984).
Narodil sa v stanici Nagutskaja v [[Stavropoľská gubernia|Stavropoľskej gubernii]] v Rusku [[15. jún]] [[1914]]. Jeho otec (†1919) bol železničný inžinier a mal vyššie vzdelanie. Jeho matka bola učiteľkou hudby. Po skončení sedemročnej školskej dochádzky Andropov pracoval ako ako telegrafista na [[Mozdok|Mozdockej]] stanici. Neskôr od roku 1931 ako námorník volžskej riečnej plavby. V roku 1934 bol prijatý na Rybinskú technickú školu vodnej dopravy, ktorú ukončil v roku 1936. Po jej skončení pracoval v Rybinskej Volodarského lodenici. V roku 1935 sa oženil s Ninou Ivanovnou Engalyčevou, ktorá študovala za vyšetrovateľku a neskôr pracovala v [[NKVD]]. Spolu mali 2 deti - chlapcov Jevgenia a Vladimira. Andropov, mladý pesničkár{{Bez citácie}}, bol aktívny v [[komsomol]]skej organizácii.
 
=== Začiatky kariéry ===
MladýPočas pesničkár sa stal aktívnym komsomolcom. Počas[[veľký teror|veľkého teroru]] (1937/1938) vystúpal na popredné priečky mládežníckej organizácie. V roku 1939 bol, po ukončení veľké čistky, prijatý do strany. V tom čase už viedol oblastné komsomolskú organizáciu v [[Jaroslavľ|Jaroslavli]] (1938 - 1940). Potom bol presunutý do novozriadenej [[Karelsko-fínska zväzová republika|Karelsko-fínskej zväzovej republiky]], kde sa stal prvým tajomníkom republikového Komsomolu. Počas [[veľká vlastenecká vojna|veľkej vlasteneckej vojny]] sa podieľal na organizácii tamojšieho frontu, partizánskeho hnutia a spolupráci tylu a armády.
 
Mladý pesničkár sa stal aktívnym komsomolcom. Počas veľkého teroru (1937/1938) vystúpal na popredné priečky mládežníckej organizácie. V roku 1939 bol, po ukončení veľké čistky, prijatý do strany. V tom čase už viedol oblastné komsomolskú organizáciu v [[Jaroslavľ|Jaroslavli]] (1938 - 1940). Potom bol presunutý do novozriadenej [[Karelsko-fínska zväzová republika|Karelsko-fínskej zväzovej republiky]], kde sa stal prvým tajomníkom republikového Komsomolu. Počas veľkej vlasteneckej vojny sa podieľal na organizácii tamojšieho frontu, partizánskeho hnutia a spolupráci tylu a armády.
 
V roku 1944 prešiel na prácu v straníckych orgánoch. Najprv pôsobil ako druhý tajomník hlavného mesta republiky (Petrozavodsk) a neskôr sa stal tajomníkom republikového ÚV. V tejto dobe si dopĺňal svoje vysokoškolské vzdelanie okrem iného na Vysokej škole straníckej pri ÚV VKS(b). Jeho kariéru nepríjemne poznamenala [[Leningradská aféra]], ktorá zmietla celé vedenie republiky. Andropov len zázrakom vykĺzol vďaka aktívnej spoluúčasti počas kampane. Po páde svojho dlhoročného ochrancu a prvého tajomníka Karelsko-finskej republiky nenastúpil na jeho miesto, ale bol prevedený do ústredného aparátu v Moskve. Stal sa inšpektorom a dohliadal na pobalstké zväzové republiky. Jeho priamym nadriadeným sa stal druhý muž strany [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a jeho favorit Averkij B. Aristov.
Řádek 17 ⟶ 26:
Nástup [[Leonid Iľjič Brežnev|L. I. Brežneva]] - [[Michail Andrejevič Suslov|M. A. Suslova]] (október [[1964]]) bol pre Andropova ranou a zdalo sa, že s jeho zotrvaním vo funkciách je koniec. Andropov bol až príliš spojený s Chruščovom. Avšak zložité vzťahy a rivality vnútri Kremľa viedli ku konvergencii s Brežnevom, ktorý hľadal spojenca proti svojim súperom (Šeljepin - Podgornyj - Kosygin).
 
=== Na čele [[KGB]] (1967 - 1982) ===
V roku 1967 sa Brežnevovi podarilo zbaviť nepohodlného šéfa KGB Semičasného. Novou hlavou [[KGB]] sa stal Andropov, ktorý zostal v tejto funkcii až do jari [[1982]], kedy sa znovu vrátil do funkcie tajomníka ÚV KSSZ. Pod jeho vedením upevnila štátna bezpečnosť svoj dohľad nad obyvateľstvom. Pod jej kontrolu sa dostali všetky sféry života štátu i spoločnosti. Jednou z jej úloh bol boj s disidentom, s prejavmi miestneho nacionálneho separatizmu a náboženstvom. Z jeho iniciatívy začalo vyľudňovanie disidentov za hranice. V roku 1974 nebol umožnený návrat Solženicina do krajiny a neskôr bol zbavený občianstva. Ľudia s odlišným názorom boli posielaní do psychiatrických liečební, aby sa zabránilo ich zatváraniu do väzníc. KGB sledovala aj život za hranicami ZSSR a podieľala sa na určovaní línie zahraničnej politiky. Andropov bol hlavným aktérom pri vpáde sovietskych vojsk do Česko-Slovenska v roku 1968 aj do Afganistanu v roku 1979.
 
Řádek 34 ⟶ 43:
 
== Zdroje ==
*{{Preklad|cs|Jurij Vladimirovič Andropov|5382182}}
*{{Preklad|ru|Андропов, Юрий Владимирович|25331829}}
 
{{Studená vojna}}