Jurij Vladimirovič Andropov: Rozdiel medzi revíziami

menšie
(doplnok podľa ru.wiki)
(menšie)
Dátum úmrtia = {{duv|1984|2|9|1914|6|15}} |
Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]] |
Podpis = Yuri Andropov Signature 2.svg |
}}
[[Súbor:00595309(Andropov&Jaruzelski).jpeg|thumb|Andropov pri stretnutí s poľským vodcom [[Wojciech Jaruzelski|Jaruzelskim]]]]
 
'''Jurij Vladimirovič Andropov''' {{rus|Юрий Владимирович Андропов}} (* [[15. jún]] [[1914]] - † [[9. február]] [[1984]]) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] politík a najvyšší predstaviteľ [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a predseda prezídia [[Najvyšší soviet|Najvyššieho sovietu]] od [[12. novembra]] [[1982]] až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.
 
=== Na čele KGB (1967-1982) ===
V roku 1967 sa Brežnevovi podarilo zbaviť nepohodlného šéfa KGB Semičasného. Novou hlavou [[KGB]] sa stal Andropov, ktorý zostal v tejto funkcii až do jari [[1982]], kedy sa znovu vrátil do funkcie tajomníka ÚV KSSZ. Pod jeho vedením upevnila štátna bezpečnosť svoj dohľad nad obyvateľstvom. Pod jej kontrolu sa dostali všetky sféry života štátu i spoločnosti. Jednou z jej úloh bol boj s disidentom, s prejavmi miestneho nacionálneho separatizmu a náboženstvom. Z jeho iniciatívy začalo vyľudňovanie disidentov za hranice. V roku 1974 nebol umožnený návrat Solženicina[[Alexandr Isajevič Solženicyn|Solženicyna]] do krajiny a neskôr bol zbavený občianstva. Ľudia s odlišným názorom boli posielaní do psychiatrických liečební, aby sa zabránilo ich zatváraniu do väzníc. KGB sledovala aj život za hranicami ZSSR a podieľala sa na určovaní línie zahraničnej politiky. Andropov bol hlavným aktérom pri [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde sovietskych vojsk do Česko-Slovenska]] v roku 1968 aj do [[sovietska intervencia v Afganistane|Afganistanu]] v roku 1979.
 
=== Na vrchole moci ===
[[Súbor:00595309(Andropov&Jaruzelski).jpeg|thumb|Andropov pri stretnutí s poľským vodcom [[Wojciech Jaruzelski|Jaruzelskim]].]]
Úpadok Brežnevovej osobnosti otváral Andropovovi možnosti uchádzať sa o následníctvo. Brežnev pôvodne vyzdvihoval svojich favoritov Kirilenka (spolupracovník z Dnepropetrovska od tridsiatych30. rokov) a [[Konstantin Ustinovič Černenko|K. U. Černenka]] (spolupracovník a asistent od päťdesiatych50. rokov z Moldavska). Reálne šance sa pre Andropova otvorili na jar 1982. Po smrti [[Michail Andrejevič Suslov|M. A. Suslova]] zaujal post druhého tajomníka ÚV, prevzal dohľad nad ideológiou a riadenie sekretariátu ÚV.
 
Andropov bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ na plenárnom zasadnutí 14. novembra [[1982]] na návrh svojho rivala [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konštantína Ustinoviča Černenka]]. Deľba moci však prebehla už predtým na rokovaní [[politické byro ÚV KSSZ|politbyra]]. Zdravotný stav nového sovietskeho vodcu bol už veľmi zlý, napriek tomu sa vrhol do práce a začal sériu reforiem, ktoré mali obnoviť hospodársky rast, zvýšiť produktivitu práce a vyriešiť ekonomické ťažkosti kolabujúceho impéria. Pozornosť venoval boju s korupciou a zneužívaním postavenia vo vnútri straníckej nomenklatúry. Do vedúcich funkcií vyzdvihol mladších funkcionárov. Okolo Andropov sa vytvorilo nové perspektívne vedenie KSSZ (Andropov, Romanov, [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]], Alijev, Gromyko, Ustinov, Ryzkov, Ligačov, Solomencev a Vorotnikov), ktoré však muselo stále počítať so silnými pozíciami konzervatívcov, ktorí nechceli narúšať [[status quo]] Brežnevovej epochy ([[Konstantin Ustinovič Černenko|Černenko]], Tichonov, Pelše, Grišin, Kunajev, Ščerbyckij, Zimjanin, Kapitonov, Rusakov). Zásadným zmenám však zabránila jeho smrť v februári [[1984]]. Jeho nástupcom sa stal vekom a [[choroba]]mi úplne zničený konzervatívny stúpenec brežnevovského štýlu [[Konštantín Ustinovič Černenko]].
*{{Preklad|cs|Jurij Vladimirovič Andropov|5382182}}
*{{Preklad|ru|Андропов, Юрий Владимирович|25331829}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Yuri Andropov}}
 
{{Studená vojna}}
46 388

úprav