Michail Jurievič Lermontov: Rozdiel medzi revíziami

d
obrázok, štylistika
d (→‎Novic: preklepy)
d (obrázok, štylistika)
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Michail Jurievič Lermontov
|Portrét = Mikhail Lermontov (color)Mikhail_lermontov.jpg
|Popis = ruský romantický básnik a dramatik
|Veľkosť obrázka =230px
|Popis = ruský básnik a dramatik
|Dátum narodenia = [[15. október]] [[1814]]
|Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]]
Lermontovovi sa však dostalo výborného vzdelania. Keď mal štrnásť rokov nastúpil do [[Moskva|moskovskej]] internátnej školy pre deti bohatých [[aristokracia|aristokratov]]. Venuje sa [[hudba|hudbe]] a umeniu. Najobľúbenejším básnikom a neskôr i vzorom sa mu stáva [[Alexander Sergejevič Puškin]]. Píše svoje prvé básne a taktiež dokončil svoju prvú poému ''Čerkesi''. Navštevuje a zapisuje si dojmy z moskovských [[divadlo (umenie)|divadelných]] predstavení. K tejto dobe sa viaže prvé spracovanie jeho opusu ''Démon''. Z tematickej stránky sa zameriava na tragické ponímanie lásky, démonizmus, úvahy o osude seba i ľudstva ako takého, rozčarovanie a boj proti porobe. Začiatkom roku [[1830]] druhý raz prepracováva ''Démona''. V apríli správa gymnázia uvoľňuje Lermontova na vlastnú žiadosť zo šiestej triedy a pripája svedectvo o výbornom prospechu.
 
[[Súbor:Lerm Dagestan.jpg|250px|thumb|left| Lermontov sa vyžíval vobľuboval maľovanímaľovanie horských krajiniek.]]
 
Potom študoval na [[Moskovská univerzita|Moskovskej univerzite]]. Tam sa venoval najmä [[etika|etike]], [[politológia|politológii]] a neskôr aj [[literatúra|literatúre]]. Kvôli porušeniu disciplíny bol Lermontov v roku [[1832]] vylúčený z univerzity a odišiel do [[Petrohrad]]u. V roku [[1834]] tu absolvoval vojenskú školu a bola mu udelená najnižšia [[dôstojník|dôstojnícka]] [[hodnosť]]. Zároveň bol povolaný do regimentu [[husár]]ov [[cár]]skej stráže.
* ''Komtesa Mary'' - rovnaký rozpor, lenže umocnený do neriešiteľnej zásadnej životnej tragédie vysoko nadaného jedinca, túžiaceho po veľkých činoch a núteného zabíjať čas aj sily v malých škandáloch, je problémovou osou najrozsiahejšej novely knihy - voľného sledu novelisticky stupňovaných záznamov z kúpeľnej spoločnosti. Pečorin tu nezachytáva len svoj ctižiadostivý flirt s komtesou Ligovskou, nečakane silne oživený osudový cit k Viere a divoký a súperovou smrťou končiaci sa súboj so svojím antipódom, či zrkadlovou karikatúrou, Grušnickým. Predovšetkým v hojných aforistických zamysleniach nad sebou i nad svetom dáva nahliadnuť do genézy svojho domnelého či skutočného [[mizantrop|mizantropizmu]]. Jeho vonkajšia povýšenosť, cynizmus, pohŕdanie životom sú prevažne maskou, zúfalým aktom sebaobrany citlivej a ľahko zraniteľnej duše pred bezcitnosťou a nepochopením okolitého sveta.
* ''Fatalista'' - práve tak, ešte ako človeka vskutku odvážneho a výborného znalca ľudí, ho vykresľuje aj lakonický, napätím prestúpený záver románu, filozoficko-psychologická novela Fatalista.
[[Obrázok:Paintings by Mikhail Lermontov, 1837.jpg|thumb|right|Maľba M. J. Lermontova, zachytáva prostredie kaukazských hôr, v ktorých sa odohráva dej poémy ''Novic''.]]
 
== Novic ==
[[Poéma]] ''Novic'' (''Мцыри'', [[1840]]) predstavuje spolu s poémou ''Zbeh'' (''Беглец'', [[1838]]) vrchol Lermontovovej [[verš|veršovanej]] [[epika|epiky]]. V poéme Novic je hlavným hrdinom, z Lermontovovho hľadiska zrejme ideálnym ľudským typom, mladý horal. Ten ešte ako chlapec padol do ruského zajatia, dostal sa do [[kláštor|kláštora]], tam bol [[krst|pokrstený]] a pripravoval sa na rehoľnícky život. Hoci kláštoru vdačí za svoj život, nedokáže sa stotožniť s ponurým spôsobom existencie, podvedome ho mučí túžba po rodnej zemi. Preto nakoniec využíva príležitosť a utečie z kláštora s nádejou, že sa dostane naspäť do hôr svojho otca a bude tam žiť voľným životným štýlom svojich bojovných a ničím nespútaných predkov. Zažije rôzne dobrodružstvá, je omámený krásou horskej prírody, stretáva sa s mladým gruzínskym dievčaťom, podstupuje víťazný zápas s panterom. Po trojdňovom putovaní však s hrôzou zisťuje, že sa celú dobu pohyboval v akomsi začarovanom kruhu a vyčerpaný klesá pred dverami svojho kláštora. Súcitní rehoľníci ho odnesú do jeho izby, kde zomiera po tom, čo sa úprimne vyspovedal.
327

úprav