Michail Jurievič Lermontov: Rozdiel medzi revíziami

aktualizácia, obrázok
(aktualizácia)
(aktualizácia, obrázok)
 
== Život a dielo ==
Lermontov sa narodil v [[Moskva|Moskve]]. O rok sa rodina i so starou matkou presťahovala do Penzskej gubernie na neveľké sídlo Tarchany (dnes [[Lermontovo]]), kde Lermontov prežil svoje detstvo. Jeho matka umrela tri roky po jeho narodení na [[tuberkulóza|tuberkulózu]], v roku [[1817]]. Jeho otec, Jurij Petrovič Lermontov, bol chudobný vojenský dôstojník a po smrti svojej manželky zveril svojho syna do výchovy jeho bohatej babičke. V novom dome sa Michail stal ohniskom hádok medzi babičkou a otcom, ktorého babička vylúčila z výchovy svojho syna.
 
Mladý Lermontov ostáva žiť so svojou starou matkou, s ktorou viackrát navštívil klimatické [[kúpele]] na [[Kaukaz]]e, pretože bol chorľavý a trpel tuberkulózou. Táto choroba mala neskôr vplyv na celý charater Lermontova. V ''Povesti'' (Повесть) opisuje vplyv tuberkulózy na hlavného hrdinu. Píše, že choroba ho naučila rozmýšľať. Nemohol sa hrať tak ako ostatné deti, preto sa zabával vlastnou predstavivosťou. Pri tretej návšteve kúpeľov v roku [[1825]] sa prvý raz zaľúbil. Podľa denníkového záznamu z júla [[1830]] pokladal túto lásku za ozajstnú. Neskôr už nikdy vraj tak neľúbil, hoci obraz milovanej si nevedel vybaviť, ba nepamätal si ani jej meno. Veľkolepá príroda Kaukazu navždy upútala jeho city a tvorivo podnietila jeho fantáziu, o čom svedčia nielen jeho básne, ale aj obrazy.
== Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilievičovi, mladom gardistovi a smelom kupcovi Kalašnikovovi ==
Dej tejto historickej [[poéma|poémy]] sa odohráva v časoch vlády [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana Hrozného]], priamo v [[Moskva|Moskve]]. Hoci poéma zachytáva [[cár|cára]] aj jeho dvor, hlavnou postavou tu je príslušník nižšej vrstvy, mladý kupec Kalašnikov. Do jeho krásnej a vernej ženy Aľony sa vášnivo zamiluje cárov obľúbený [[gardista]] Kiribejevič. Keď vo svojej bezohľadnej náruživosti Aľonu cestou z kostola zneuctí, Kalašnikov mu prisahá pomstu. Využije povestné pästné zápasy, ktoré sa usporadúvali za cárovej účasti k obveseleniu ľudu, a tam v otvorenom súboji obávaného [[opričník|opričníka]] jedinou ranou zabije. Predvedú ho pred nahnevaného cára. Kalašnikov prizná zámernosť svojho činu, no nechce uviesť dôvod a je za to na cársky príkaz popravený. Sila poémy spočíva v atmosfére historicko-hrdinskej piesne s [[folklór|folklórnymi]] motívmi.
 
== Maškaráda ==
''Maškaráda'' je jednou z Lermontovových najvýznamenších drám. [[Verš]]ovaná [[tragédia]] má štyri [[dejstvo|dejstvá]] a zobrazuje prostredie vysokého petrohradského sveta. Lermontov drámu napísal v roku [[1835]], prvýkrát publikovaná bola v roku [[1842]] a [[inscenácia|inscenovaná]] roku [[1862]].
[[Obrázok:Title-page_of_Lermontov's_drama_Masquuerade,_1835.jpg|thumb|right|Titulná strana Lermontovovho rukopisu drámy ''Maškaráda''.]]
Hlavnou postavou je bývalý náruživý hazardný hráč Arbenin, ktorý svetom mravnej lability, honby za peniazmi, titulmi a mocou, z vlastnej skúsenosti hlboko pohŕda. Jediným, čo jeho kritickú a vnútorne vyplienenú bytosť povznáša nad bezhraničnou [[skepsa|skepsou]], je láska k mladej, krásnej žene Nine, do ktorej vkladá celý zmysel svojej existencie. Napriek svojmu vysokému intelektu však zostáva natoľko spätý so svojím prostredím, predovšetkým s jeho zásadnou nedôverou v lepšie možnosti človeka, že sa dá veľmi ľahko preľstiť intrigou, neprávom uverí v neveru svojej milujúcej ženy a z urazenej pýchy a žiarlivosti ju rafinovane otrávi a bezcitne sa kochá jej predsmrtnými mukami. Keď sa dodatočne presvedčí o jej nevine, zavrhne v zúfalstve svoj život a na škodoradostné potešenie svojho okolia zošalie.
Ide tu o variant démonovského námetu, rozvíjaného tentokrát na pozemskej rovine ako [[lyrika|lyrický]] obraz katastrofických následkov bezuzdného a v [[nihilizmus|nihilistický]] [[egocentrizmus]] rozvinutého [[individualizmus|individualizmu]] a [[skepticizmus|skepticizmu]]. Niektoré momenty tajuplnosti a [[fatalizmus|fatalizmu]] sú [[hyperbolizácia|hyperbolizované]], hra však aj napriek tomu podáva výstižnú charakteristiku prostredia. Má pevné obrysy, psychologická analýza hlavných postáv je prenikavá. Hovorovo plynulý, lakonický a vysoko intelektualizovaný [[verš]] dráme umožnil konverzačnú ľahkosť.
 
== Vadim ==
Otázka odplaty, ktorá sa zvráti vo svoj protiklad, sa podiela aj na [[sujet]]ovej výstavbe Lermontovovej [[próza|prozaickej]] prvotiny ''Vadim'' ([[1832]] - [[1834]]), ukotvenej v období [[Pugačev]]ovho povstania.
Hrbáč Vadim, ktorý bol už v detstve spolu so svojou anjelsky krásnou sestrou Oľgou susedom okradnutý o všetko a teraz sa z túžby po pomste pridáva k vzbúrencom, predstavuje len jednu stránku básnikovho [[román]]ového [[torzo|torza]]. Druhá, podstatnejšia, spočíva jednak v kritickom odhalení Vadimovho prílišného [[subjektivizmus|subjektivizmu]] (a z toho plynúcu neschopnosť splynúť s revoltujúcim davom) a v autorovom chápavom vzťahu k ozbrojenej ľudovej vzbure ako reakcii na [[feudalizmus|feudálny]] tlak.
 
== Výberová bibliografia ==
327

úprav