Sliezske vojny: Rozdiel medzi revíziami

[[ObrázokSúbor:Hohenfriedeberg.Attack.of.Prussian.Infantry.1745.jpg|250px|thumb|Carl Röchling, Útok pruskej pechoty 4. júna 1745 v bitke pri [[Dobromierz|Dobromierzi]]i]]

'''Sliezske vojny''' je pomenovanie troch vojen v polovici 18. storočia medzi [[Habsburgovci|habsburskou dynastiou]], presnejšie [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] a [[Prusko|pruským]] kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] o zvrchovanosť nad [[Sliezsko|Sliezskom]]m. Považujú sa za súčasť [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojen o rakúske dedičstvo]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]].

Začiatkom roku [[1742]] dobyl niektoré rakúske územia, Bavorsko a napokon [[12. február]]a [[1742]] dobyl aj [[Mníchov]]. Vtedy sa tiež nechal korunovať za rímskonemeckého cisára. Manžel Márie Terézie, František, tak stratil možnosť získať tento titul. Touto dobou však už habsburské vojenské jednotky povolané narýchlo z [[Uhorsko|Uhorska]] a z [[Taliansko|Talianska]] vstupovali do [[Mníchov]]a, sídla novo korunovaného cisára. Ten požiadal o pomoc svojho pruského spojenca [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], ktorý sa rozhodol, že odstúpi od zmluvy, ktorú uzavrel s Máriou Teréziou, a vytiahol priamo proti [[Viedeň|Viedni]]. V [[Bitka pri Chotusiciach|bitke pri Chotusiciach]] nedaľeko [[Čáslav]]i porazil [[17. máj]]a [[1742]] vojsko švagra [[Mária Terézia|Márie Terézie ]] [[Karol Lotrinský|Karola Lotrinského]].

Svoje víťazstvo si poistil prímerím vo [[Vroclav|Vroclavi]]i uzavretom [[11. jún]]a [[1742]] a [[Berlínska mierová zmluva (1742)|berlínskou mierovou zmluvou]] z [[28. júla]] [[1742]]. [[Mária Terézia]] bola nútená pristúpiť na nevýhodný mier, ktorým strácala [[Kłodzko]] a takmer celé [[Sliezsko]], pretože nutne potrebovala uvoľnenie svojich armád pre boje s ostatnými členmi koalície na [[Bavorsko|bavorskom]] a [[Taliansko|talianskom]] fronte. Fridrich II. požadoval aj územie dnešného [[Královohradecký kraj|Královohradeckého kraja]], no to mu odmietla Mária Terézia prepustiť. Rakúsku po tejto dohode zostalo z bývalého Sliezska len [[Tešínsko]], [[Opava (Sliezsko)|Opava]] a [[Krnov]]. Vďaka '''berlínskemu mieru''' sa mohli vojenské jednotky, ktoré boli pôvodne vyčlenené na obranu proti Prusku, sústrediť na dobytie [[Česko|Česka]], kde sa medzitým rozmohla francúzska šľachta. Väčšina českej šľachty bola proti [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]] a mnohí z nich začali verejne odporovať. [[26. december|26. decembra]] [[1742]] bolo české územie dobyté späť pod rakúsku korunu. Krutovláda Karola Albrechta bola ukončená.

Prímerie s [[Prusko|Pruskom]]m umožnilo [[Habsburgovci|habsburským]] armádam s prestávkami viac než dvojročnú okupáciu [[Bavorsko|Bavorska]], rodovej dŕžavy rímskeho cisára [[Karol VII. Albrecht|Karla VII]]. Ten iróniou osudu umiera práve [[20. januára]] [[1745]], kedy jeho jednotky opäť vstupujú do [[Mníchov]]a. Vdova [[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]], dcéra [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.,]] potom so svojou sesternicou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] uzavrela mier a jej syn a následník [[Maximilián III. Jozef]] sa vzdal nároku na cisársku korunu. Novým rímskym panovníkom sa stal manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (SRR)|František I. Štefan Lotrinský]].

Po zvolení [[František I. (SRR)|Františka Štefana]] cisárom a zneutralizovaní [[Bavorsko|Bavorska]] vycítila [[Mária Terézia]] šancu na obnovenie svojej vlády nad [[Sliezsko|Sliezskom]]m. Porážka pruského panovníka [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] mala zároveň zabezpečiť rakúsku hegemóniu v Ríši. V januári [[1745]] bola vo [[Varšava|Varšave]] uzavretá protipruská koalícia zložená z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Nizozemsko|Nizozemska]], [[Sasko|Saska]] a [[Poľsko|Poľska]].

Útoku tejto koalície sa snažil [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] predísť už [[15. augusta]] [[1744]] vpádom do východných [[Čechy|Čiech]], ktorý mal oslabiť rakúske jednotky. Porušil tak mier dohodnutý s Anglickom z roku [[1742]]. Svoje úspešné ťaženie zavŕšil pruský kráľ obsadením [[Drážďany|Drážďan]] a kapituláciou [[Sasko|Saska]]. [[4. jún]]a [[1745]] v bitke pri Dobroměři (nem. ''Hohenfriedeberg'', obec vo vojvodstve [[Dolné Sliezsko]], [[Poľsko]]) a [[30. september|30. septembra]] [[1745]] v bitke pri obci Soor (dnes ''Horní Žďár'', okres [[Trutnov]], [[Česko]]) a [[15. december|15. decembra]] [[1745]] pri Kotliskách (nem. ''Kesselsdorf'', obec v Sasku, [[Nemecko]]) prehralo Rakúsko proti Fridrichovi. Navyše spolu s Anglickom prehrali [[11. máj]]a [[1745]] pri Fontenoy v rakúskom [[Nizozemsko|Nizozemsku]] ďalšiu bitku, ktorú viedli s Francúzskom.

Anglicko už bolo vyčerpané neustálymi a pokračujúcimi vojnami s Francúzskom, a tak nútilo Máriu Teréziu, aby súhlasila s mierom, ktorý by pomohlo Anglicko dojednať. Mária Terézia však všetko začala zdržovať. Medzitým sa Anglicko dohodlo s Francúzskom na predbežnom mieri, ktorý [[30. apríl]]a [[1748]] predložili Márii Terézii. Tá bola bola nútená súhlasiť s týmto predbežným a neskôr aj s konečným mierom, ktorý bol uzavretý [[18. október|18. októbera]]a [[1748]]. Vďaka tejto zmluve stratilo Rakúsko len niekoľko menších území, a to [[Parma|Parmu]], [[Piacenza|Piacenzu]] a [[Guastalla|Guastallu]], a jedno veľké a dôležité územie - [[Sliezsko]]. Naopak, ponechalo si [[Nizozemsko]] a [[Miláno]]. Navyše všetkých osem krajín, Anglicko, Holandsko, Sardínia - Piemont, Francúzsko, Španielsko, Janov, ktoré schválilo túto mierovú zmluvu, definitívne uznalo a potvrdilo platnosť pragmatickej sankcie.

Prvým bojom tretej sliezskej vojny bol vpád [[Prusko|Pruska]] do neutrálneho [[Sasko|Saska]] a tiež bitka pri [[Lovosice|Lovosiciach]] na [[Labe]], ktorú v tom istom roku vyhralo Prusko. Prusko tiež napadlo [[Česko]] v apríli [[1757]] a dočasne ho obsadilo. V júni toho istého roku poslala Mária Terézia svoju armádu, ktorú viedol vojvodca Leopold Jozef Daun. Táto armáda sa [[18. jún]]a [[1757]] stretla s pruskou armádou pri [[Kolín (Česko)|KolínKolíne]]e a rakúska armáda vyhrala. To donútilo Prusko stiahnuť sa. Ako odmenu za víťazstvo, dostal Leopold Jozef Daun od Márie Terézie '''veľkríž Radu Márie Terézie''', ktorý panovníčka založila pri tejto príležitosti.

[[nonl:SchlesiskeSilezische krigerOorlogen]]