Michail Jurievič Lermontov: Rozdiel medzi revíziami

[[Poéma]] ''Novic'' (''Мцыри'', [[1840]]) predstavuje spolu s poémou ''Zbeh'' (''Беглец'', [[1838]]) vrchol Lermontovovej [[verš|veršovanej]] [[epika|epiky]]. V poéme Novic je hlavným hrdinom, z Lermontovovho hľadiska zrejme ideálnym ľudským typom, mladý horal. Ten ešte ako chlapec padol do ruského zajatia, dostal sa do [[kláštor|kláštora]], tam bol [[krst|pokrstený]] a pripravoval sa na rehoľnícky život. Hoci kláštoru vdačí za svoj život, nedokáže sa stotožniť s ponurým spôsobom existencie, podvedome ho mučí túžba po rodnej zemi. Preto nakoniec využíva príležitosť a utečie z kláštora s nádejou, že sa dostane naspäť do hôr svojho otca a bude tam žiť voľným životným štýlom svojich bojovných a ničím nespútaných predkov. Zažije rôzne dobrodružstvá, je omámený krásou horskej prírody, stretáva sa s mladým gruzínskym dievčaťom, podstupuje víťazný zápas s panterom. Po trojdňovom putovaní však s hrôzou zisťuje, že sa celú dobu pohyboval v akomsi začarovanom kruhu a vyčerpaný klesá pred dverami svojho kláštora. Súcitní rehoľníci ho odnesú do jeho izby, kde zomiera po tom, čo sa úprimne vyspovedal.

Poéma ma ráz otvoreného [[lyrika|lyrického]] [[monológ|monológu]].

== Pieseň o cárovi Ivanovi Vasilievičovi, mladom gardistovi a smelom kupcovi Kalašnikovovi ==

Dej tejto historickej [[poéma|poémy]] sa odohráva v časoch vlády [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana Hrozného]], priamo v [[Moskva|Moskve]]. Hoci poéma zachytáva [[cár|cára]] aj jeho dvor, hlavnou postavou tu je príslušník nižšej vrstvy, mladý kupec Kalašnikov. Do jeho krásnej a vernej ženy Aľony sa vášnivo zamiluje cárov obľúbený [[gardista]] Kiribejevič. Keď vo svojej bezohľadnej náruživosti Aľonu cestou z kostola zneuctí, Kalašnikov mu prisahá pomstu. Využije povestné pästné zápasy, ktoré sa usporadúvali za cárovej účasti k obveseleniu ľudu, a tam v otvorenom súboji obávaného [[opričník|opričníka]] jedinou ranou zabije. Predvedú ho pred nahnevaného cára. Kalašnikov prizná zámernosť svojho činu, no nechce uviesť dôvod a je za to na cársky príkaz popravený. Sila poémy spočíva v atmosfére historicko-hrdinskej piesne s [[folklór|folklórnymi]] motívmi.

== Maškaráda ==

''Maškaráda'' je jednou z Lermontovových najvýznamenších drám. [[Verš]]ovaná [[tragédia]] má štyri [[dejstvo|dejstvá]] a zobrazuje prostredie vysokého petrohradského sveta. Lermontov drámu napísal v roku [[1835]], prvýkrát publikovaná bola v roku [[1842]] a [[inscenácia|inscenovaná]] roku [[1862]].

Hlavnou postavou je bývalý náruživý hazardný hráč Arbenin, ktorý svetom mravnej lability, honby za peniazmi, titulmi a mocou, z vlastnej skúsenosti hlboko pohŕda. Jediným, čo jeho kritickú a vnútorne vyplienenú bytosť povznáša nad bezhraničnou [[skepsa|skepsou]], je láska k mladej, krásnej žene Nine, do ktorej vkladá celý zmysel svojej existencie. Napriek svojmu vysokému intelektu však zostáva natoľko spätý so svojím prostredím, predovšetkým s jeho zásadnou nedôverou v lepšie možnosti človeka, že sa dá veľmi ľahko preľstiť intrigou, neprávom uverí v neveru svojej milujúcej ženy a z urazenej pýchy a žiarlivosti ju rafinovane otrávi a bezcitne sa kochá jej predsmrtnými mukami. Keď sa dodatočne presvedčí o jej nevine, zavrhne v zúfalstve svoj život a na škodoradostné potešenie svojho okolia zošalie.

Ide tu o variant démonovského námetu, rozvíjaného tentokrát na pozemskej rovine ako [[lyrika|lyrický]] obraz katastrofických následkov bezuzdného a v [[nihilizmus|nihilistický]] [[egocentrizmus]] rozvinutého [[individualizmus|individualizmu]] a [[skepticizmus|skepticizmu]]. Niektoré momenty tajuplnosti a [[fatalizmus|fatalizmu]] sú [[hyperbolizácia|hyperbolizované]], hra však aj napriek tomu podáva výstižnú charakteristiku prostredia. Má pevné obrysy, psychologická analýza hlavných postáv je prenikavá. Hovorovo plynulý, lakonický a vysoko intelektualizovaný [[verš]] dráme umožnil konverzačnú ľahkosť.