ProfesorProf. JUDr. '''Ferdinand Ďurčanský''' (* [[18. december]] [[1906]], [[Rajec]] – † [[15. marec]] [[1974]], [[Mníchov]]) bol slovenský politik a novinár.
Právo študoval v [[Bratislava|Bratislave]], [[Paríž|Paríži]] a [[Haag|Haagu]]. Od roku [[1933]] bol pedagógpedagógom na Právnickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity KomenskéhovKomenského v Bratislave]] ([[1939]] - docent, [[1940]] - profesor). Ako významný predstaviteľ [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] sa v roku [[1939]] podieľal na rozbitírozdelení [[ČSR]]. V rokoch [[1938]]–1939 bol ministerministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939–1940 bol prvý minister zahraničia [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od [[Nemecko|Nemecka]], a preto bol na pokyn [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] odvolaný. V marci [[1945]] odišielutiekol do Rakúska a odtiaľ cez [[Švajčiarsko]] do Ríma. V roku [[1947]] [[in contumaciam]] odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V r. 1947 emigroval do Argentíny a v r. 1952 sa presťahoval do Mníchova. V [[Nemecko|SRN]] založil tzv. slovenský akčný výbor.
Vyšlo o ňom: Ferdinand Ďurčanský (1906–1974), zborník zo seminára o pri príležitostijeho nedožitých deväťdesiatych narodenín v Rajci 8. 12. 1996 Ed: Š. Baranovič (Martin 1998)
