Verzia z 20:35, 20. jún 2010 upraviť Aimee (diskusia \| príspevky) 327 editací d →‎Zdroje: preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:15, 23. jún 2010 upraviť vrátiť Aimee (diskusia \| príspevky) 327 editací aktualizácia Ďalšia úprava →
Riadok 32: V Rusku prechod z 18. storočia do 19. storočia neprebiehal ako vystriedanie [[klasicizmus\|klasicizmu]] [[romantizmus\|romantizmom]]. [[Klasicizmus]] naopak zostával dôležitou a produktívnou zložkou novej literatúry; v niektorých žánroch, hlavne nižších, len teraz kulminoval. Avšak hlavným zdrojom literárneho pohybu [[klasicizmus]] od sklonku osemdesiatych [[Obrázok:Nikolai_Michailowitsch_Karamzin.jpg\|thumb\|right\|Nikolaj Michajlovič Karamzin - jazykový reformátor]]rokov 18. storočia už predsa len nebol. Tým bola skôr premena samotného predmetu a koncepcie krásnej literatúry, ku ktorej začalo vtedy v Rusku dochádzať v súvislosti s všeobecnou krízou [[absolutizmus\|absolutistického]] [[feudalizmus\|feudalizmu]]. Prevratné udalosti vo vtedajšej Európe ani nespokojnosť roľníkov sa navonok ruskej spoločnosti navonok viditeľnejšie nedotkli. Vážne sa však premietli do duchovnej sféry, predovšetkým do literatúry. Namiesto neosobných a nadosobných zásad sa v jej strede ocital ľudský jedinec a jeho obyčajný, osobný, predovšetkým citový život. Nastupovala literatúra ako spontánny a osobitý prejav ľudského vnútra. ▼ ~~[[Obrázok:Nikolai_Michailowitsch_Karamzin.jpg\|thumb\|right\|Nikolaj Michajlovič Karamzin - jazykový reformátor]]~~ Najvýznamnejším rezultátom tohto vývoja boli [[romantizmus\|romantické]], prípadne [[preromantizmus\|preromantické]] prúdy (v Rusku najväčšmi v podobe [[sentimentalizmus\|sentimentalizmu]]). Zosilnený dôraz na emocionálnu a zmyslovú zložku ľudského bytia a z toho plynúce vedomie jedinečnosti každej bytosti nachádzali odozvu v tvorbe klasicizmu prostrednícvom klasicistických foriem a postupov. To viedlo k symbióze a prelínaniu zdanlivo protichodných smerov. ▼ ▲rokov 18. storočia už predsa len nebol. Tým bola skôr premena samotného predmetu a koncepcie krásnej literatúry, ku ktorej začalo vtedy v Rusku dochádzať v súvislosti s všeobecnou krízou [[absolutizmus\|absolutistického]] [[feudalizmus\|feudalizmu]]. Prevratné udalosti vo vtedajšej Európe ani nespokojnosť roľníkov sa navonok ruskej spoločnosti navonok viditeľnejšie nedotkli. Vážne sa však premietli do duchovnej sféry, predovšetkým do literatúry. Namiesto neosobných a nadosobných zásad sa v jej strede ocital ľudský jedinec a jeho obyčajný, osobný, predovšetkým citový život. Nastupovala literatúra ako spontánny a osobitý prejav ľudského vnútra. V ešte stále stiesnených ruských podmienkach prebieha tento proces zvoľna a zdržanlivo; a s výnimkou [[Alexandr Nikolajevič Radiščev\|Radiščeva]] mal až do konca desiatych rokov 19. storočia ďaleko ku skutočnej revolučnosti. [[Liberalizácia]] za vlády [[Alexander I.(Rusko)\|Alexandra I.]] umožnila zakladanie časopisov a literárnych spoločností.<br /> ▲Najvýznamnejším rezultátom tohto vývoja boli [[romantizmus\|romantické]], prípadne [[preromantizmus\|preromantické]] prúdy (v Rusku najväčšmi v podobe [[sentimentalizmus\|sentimentalizmu]]). Zosilnený dôraz na emocionálnu a zmyslovú zložku ľudského bytia a z toho plynúce vedomie jedinečnosti každej bytosti nachádzali odozvu v tvorbe klasicizmu prostrednícvom klasicistických foriem a postupov. To viedlo k symbióze a prelínaniu zdanlivo protichodných smerov. [[1801]] vznikol ''Slobodný spolok ctiteľov slovesnosti, vied a umení'' (Вольное общество любителей словесности, наук и художеств). Združoval básnikov [[Alexandr Nikolajevič Radiščev\|radiščevovcov]], ktorí sa pokúšali o lyriku demokratického občianskeho obsahu. Najvýznamnejší členovia spolku: * [[Kondratij Fiodorovič Rylejev]] * [[Alexandr Jefimovič Izmajlov]] * [[Vilgelm Karlovič Kiuchelbeker]] * [[Jevgenij Abramovič Baratynskij]]<br /> [[1811]] ''Beseda priateľov ruského slova'' (Беседа любителей русского слова) zjednocovala epigónov [[klasicizmus\|klasicizmu]] k obhajobe cirkevnej slovančiny a starej poetiky. Jej útoky smerovali proti [[Nikolaj Michajlovič Karamzin\|Karamzinovi]], neskôr proti [[Vasilij Andrejevič Žukovskij\|Žukovskému]]. Najvýznamnejšími členmi boli: * [[Gavril Romanovič Deržavin]] * [[Alexandr Sergejevič Gribojedov]]<br /> [[1815]] ''Arzamas'' (Арзамас) vytvorili stúpenci [[Nikolaj Michajlovič Karamzin\|Karamzinovej]] jazykovej reformy. Najvýznamnejšími členmi boli: * [[Ivan Ivanovič Dmitrijev]] * [[Nikolaj Michajlovič Karamzin]] * [[Alexandr Sergejevič Puškin]] * [[Vasilij Andrejevič Žukovskij]] Postupne sa uvoľňovala strohá jazyková norma a štýlová kodifikácia. Napriek razantnému odporu konzervatívnych síl prevláda snaha písať jazykom, ktorý by sa priveľmi nelíšil od hovorovej ruštiny. Najvýznamnejší autori: Řádek 88 ⟶ 101: == Zdroje == * PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: ''Ruská klasická literatura''. Svoboda, Praha: 1976. 629 s. * JEHLIČKA, Miloslav - NEUMANN, Bohumil - PAROLEK, Radegast - ZADRAŽIL, Ladislav: Ruská literatura 19. století. Univerzita Karlova, Praha: 1993. 209 s. ISBN 80-7066-796-6 == Ďalšia literatúra ==

Ruská literatúra: Rozdiel medzi revíziami