Vasilij Andrejevič Žukovskij: Rozdiel medzi revíziami

d
drobné
dBez shrnutí editace
d (drobné)
 
== Životopis ==
Pochádzal z nemanželského vzťahu bohatého ruského statkára Afanasija Ivanoviča Bunina ([[1716]] − [[1791]]) a zajatej Turkyne Saľchy (po krste Jelizavety Dementievny Turčaninovej). Priezvisko dostal Vasilij Andrejevič po svojom krstnom otcovi, šľachticovi, Andrejovi Ivanovičovi Žukovskom, ktorý si ho po smrti jeho otca adoptoval. Žil u Buninovej ženy, svojej nevlastnej matky.
 
Vasilij Andrejevič subjektívne trpel svojím nerovnoprávnym postavením v rodine. Kvalitné vzdelanie nadobudol v privilegovanom šľachtickom ústave [[Moskovská univerzita|Moskovskej univerzity]].
Od roku [[1802]] pobýval na stredoruskom [[vidiek]]u, v roku [[1808]] sa vracia do [[Moskva|Moskvy]]. Stáva sa redaktorom literárneho časopisu [[Vestnik Jevropy]], ktorý založil [[Nikolaj Michajlovič Karamzin]]. [[1812]] sa zúčastnil Borodinskej bitky. V roku [[1815]] je povolaný do [[Petrohrad]]u, kde dvadsaťpäť rokov pôsobil ako cárovnej predčítavač, učiteľ nevesty budúceho [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]] a neskôr ako vychovávateľ následníka trónu, budúceho cára [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]]
Súhlasil s [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Karamzinovou]] jazykovou reformou, v tlači vystupoval na jej obranu. Patril k významným členom [[Arzamas]]u, zároveň však oponoval snahám o jej premenu z literárneho krúžku na krúžok s politickým zameraním. Napriek svojmu občianskemu konzervativizmu sa spriatelil s väčšinou pokrokových ruských spisovateľov [[10. roky 19. storočia|desiatych]] až [[30. roky 19. storočia|tridsiatych]] rokov a snažil sa využiť svoj vplyv na cárskom dvore v ich prospech.
Jeho život silno ovplyvnila nenaplnená láska k vlastnej neteri M. Protasovej. Po nie úplne dobrovoľnom odchode do výslužby sa usadil v [[Nemecko|Nemecku]], kde sa oženil a aj zomrel.
[[Súbor: Vasily_Zhukovsky,_1820s.jpg |thumb|right|Vasilij Andrejevič Žukovskij]]
 
== Tvorba ==
[[Súbor: Vasily_Zhukovsky,_1820s.jpg |thumb|right|Vasilij Andrejevič Žukovskij]]
Literárnu dráhu začal ako [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Karamzinov]] žiak.
Raná elegická tvorba sa nesie v znamení anglickej poézie hrobov. Jeho básne, napr. parafráza anglického básnika [[Thomas Gray|T. Graya]] ''Dedinský cintorín'' (''Селское кладбище'', [[1802]]) alebo náladová báseň ''Večer'' (''Вечер'', [[1807]]) sú jednými z najvyspelejších prejavov ruského [[sentimentalizmus|sentimentalizmu]]. Vyjadrujú znechutenie nad prázdnotou ducha vyšších vrstiev, ospevuje mravnosť prostých a pracovitých dedinčanov, v ideálnom svetle zobrazuje neporušenú prírodu a šťastie tichého života.
Neskôr sa jeho psychologický ponor v básňach prehlbuje, premietlo sa to do jeho reflexívnej lyrickej tvorby, ktorej hlavným motívom bol motív lásky. Jeho obľúbenou témou bolo tajomné posmrtné splynutie bytostí zaživa osudovo rozdelených, napr. báseň ''Nine'' (''Нине'', [[1808]]).
Žukovskij významne zasiahol do vývoja a formovania lyricko-epických žánrov, hlavne do vývoja [[balada|balady]]. Už jeho prvé kroky v tomto smere, dve osobité spracovania [[Gottfried August Bürger|bürgerovského]] námetu o návrate mŕtveho milého k rúhajúcej sa milej, v baladách ''Ľudmila'' (''Людмила'', [[1808]]) a ''Svetlana'' (''Светлана'', [[1808]] − [[1812]]), mu priniesli úspech. Stal sa zakladateľom tohto romantického žánru v ruskej literatúre. Svoju poéziu v nich otvoril silným [[folklór]]nym vplyvom.
 
[[Súbor: P.F._Sokolov_051.jpg |thumb|left|Žukovskij, portrét P. F. Sokolova]]
V iných baladách je folklór neprítomný, zameriava sa na psychológiu milostného citu, poprípade na nábožensko-mravnú problematiku a námety čerpá z [[antika|antiky]], napr. ''Kassandra'' ([[1809]]) a ''Achill'' ([[1814]]), a z idealizovaného západoeurópskeho [[stredovek]]u, balada ''Eolova harfa'' (''Эолова арфа'', [[1814]]) podáva príbeh o tragickej láske medzi urodzeným dievčaťom zo vznešeného rodu a prostým pevcom. Žukovskij vytvoril ruský variant rytierskej balady.
 
V intímnej lyrike sa jeho poézia približuje k mystickému romantizmu. Žukovskij si pre potreby vyjadrenia videnia svojho videnia sveta vytvára nové básnické prostriedky, ktoré významne obohatili ruský verš. Jeho básnická reč je plná náznakov, [[symbol]]ov, odmlčaní, v metaforách je pre neho príznačný [[synkretizmus]] videnia, asociatívne a expresívne vyjadrovanie. Hudobnosť jeho verša je založená na členenej melodickej [[intonácia|intonácii]], na trochejských rytmoch.
[[Súbor: Bryullov_portrait_of_Zhukovsky.jpg|thumb|right|V. A. Žukovskij]]
 
== Dielo (Výber) ==
[[Súbor: Bryullov_portrait_of_Zhukovsky.jpg|thumb|right|V. A. Žukovskij]]
 
* [[1802]] ''Dedinský cintorín'' (''Сельское кладбище'')
* [[1807]] ''Večer'' (''Вечер'')
21 063

úprav