Patra: Rozdiel medzi revíziami

'''Patra''', [[Gréčtina|gr.]] Πάτρα, [[Starogréčtina|starogrécky]] Πάτραι (Patrai), je mesto v [[Grécko|Grécku]], je hlavným mestom [[Peloponéz]]u a kraju [[Achaia]]. Žije tu približne 220 000 obyvateľov. Periféria Patrasu zahřňa aj menšie mestá [[Rio]], [[Paralia (Achája)|Paralia]], [[Vrachneika]], [[Arachovitika]] a [[Messatida]]. Z hľadiska dopravy a priemyslu je Patra dôležitým prístavným mestom.

 

 

'''Starovek'''

Mesto bolo založené v staroveku, podľa [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]] ho založil hrdina [[Patreus]], ktorý bol [[Achájci|Achájec]] a z oblasti Patrasu vyhnal [[Dóri|Dórov]] a [[Ióni|Iónov]]. Vďačný achájski obyvatelia po ňom následne pomenovali mesto. Mesto ležalo na výhodnej polohe a preto mali o neho záujem rôzne grécke štáty. Patra bola súčasťou [[Achájsky spolok|Achájskeho spolku]]. V roku 146 pred Kr. mesto ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], za cisára [[Augustus|Augusta]] sa tu usadili niekoľkí rímski veteráni. Patra mala určitý status autonómie a grécke obyvateľstvo z okolitého kraja sa začalo sústreďoať v meste. Patra bola hlavným mestom provincie ''Achaia'', ktorá zahřňala veľkú časť [[Grécko|Grécka]]. Počas rímskej doby mesto zažilo veľký rozmach, postavili sa tu mnohé stavby, ako [[Fórum|fórum]] a [[Amfiteáter|amfiteáter]], ktoré sa zachovali dodnes. V meste pôsobil aj [[Sv.Pavol]], ktorý obrátil mnoho [[Gréci|Grékov]] na kresťanstvo. Od roku 395 patrí Patra do Východorímskej ([[Byzantská ríša|Byzantskej]]) ríše. Obyvatelia už vyznávali kresťanstvo.

 

'''Stredovek'''

 

Obdobie prosperity sa končí v 7 stor., kedy mesto viackrát ohrozovali [[Slovania]], ktorí sa usadzovali na [[Peloponéz]]e. Začiatkom 8. stor. Slovania vyplienili okolitý kraj a mnohé grécke dediny, pretože boli nespokojní s presídlovaním, byzantská vláda totiž začala Slovanov odvážať až na perzskú hranicu. V roku 807 však [[Gréci]] na čele cisára [[Nikeforos|Nikefora]] Slovanov porazili pri meste Patra, ktoré sa snažili dobyť. Gréci toto víťazstvo pripisovali pomoci [[Sv. Andrej|Sv. Andreja]]. Väčšina Slovanov bola následne odvedená na perzskú hranicu. Patra tak začína opäť prosperovať, bola tu obnovená byzantská a cirkevná správa a usadili sa tu mnohí [[Gréci]] z [[Taliansko|Itálie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Anatólia|Anatólie]]. Pochádza odtiaľto aj známi teológ, biskup a filozof 9. stor., [[Arethas]]. V roku 1204 mesto a celý [[Peloponéz]] ovládli [[Križiacke výpravy|križiaci]] a zridili tu [[Achajský principát]] s hlavným mesto v Patre. V 15. stor územie ovládli [[Benátky|Benátčania]], pričom sa Patra striedavo dostávala naspäť pod byzantskú vládu. V roku 1458 mesto dobyli [[Turci]].

 

'''Turecká nadvláda'''

 

Počas tureckej doby sa mesto nazývalo Παλαιαί Πάτραι (Paleé Patre, Stará Patra). Svoj obchodný význam však mesto nestratilo, v 18. stor. malo 10 000 obyvateľov, v 19. stor. už vyše 30 000, prevažne [[Gréci|Grékov]] a patrilo k najväčším centrám [[Peloponéz]]u. Najvýznamnejšie grécke podnikateľské rodiny, ktoré riadili obchod v meste počas tureckej nadvlády bol rod Polos a Kanakaris. Tieto rodiny patria medzi významné grécke rodiny dodnes. Patra bola v 19. stor. centrom [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]], ktorá vypukla v neďalekom kláštore Ajia Lavra a vyvolal ju príhovor patrasského biskupa Germana. Od roku 1831 je Patra a Grécko definitívne oslobodené.

 

'''Moderná história'''

 

Pos oslobodení bola Patra počas celého 19. stor. druhým najväčším a najdôležitejším gréckym mestom, po [[Atény|Aténach]], pochádzalo odtiaľto mnoho významných kultúrnych a politických osobností. Významný bol miestny prístav, ktorý neskôr prevýšil až [[Pireus]]. V roku 1923, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov, tu boli usadení niekoľkí [[Maloázijskí Gréci]]. V roku 2004 bola dokončená rozsiahla stavba, [[Most Charilaosa Trikupisa]] (Jefira Riu-Antirriu), ktorý spája predmestie Patrasu, Rio s mestom [[Antirrio]], teda Peloponéz so [[Rumélia|Stredným Gréckom]].