Abel Janszoon Tasman: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika |
{{Na úpravu}} |
||
Riadok 1:
Tasman pochádzal z chudobnej rodiny z Holandskej provincie Groningen. Sám sa naučil čítať a písať a vstúpil do služieb Východoindickej spoločnosti. Tá ponúkala možnosť vyniknúť, zbohatnúť a získať námorný výcvik, a tak začiatkom 30. rokov pricestoval do Východnej Indie. Vďaka svojim schopnostiam sa stal lodníkom, kormidelníkom a kapitánom. Svoje kvality preukázal aj pod Quastovým velením. Quastové koráby prezkúmali japonské vody a prenikli aj do blízkosti Kurilských ostrovov. Po neúspechoch sa guvernér roku 1641 rozhodol vyslať do južných morí novú výpravu a jej čelo postaviť Tasmana. V roku 1642 zdvihli jeho lode Heemskerk a Zeeaen v Batávii kotvy. Dorazili na Mauricius a potom zamierili k juhovýchodu. Na 50° južnej šírky ich však silná búrka prinútila zmeniť kurz a tak už nasledovala nekonečná plavba šírym oceánom k východu. Austrálska pevnina tak zostala ďaleko na severe. Po prvýkrát 24.septembra uvideli hliadky na obzore obrysy veľkých hôr-bola to Van Diemenova zem, dnešná Tasmánia.▼
[[Súbor:Abeltasman1903.jpg|thumb]]▼
{{Na úpravu}}
'''Objav Nového Zélandu'''▼
▲Tasman pochádzal z chudobnej rodiny z Holandskej provincie Groningen. Sám sa naučil čítať a písať a vstúpil do služieb Východoindickej spoločnosti. Tá ponúkala možnosť vyniknúť, zbohatnúť a získať námorný výcvik, a tak začiatkom 30. rokov pricestoval do Východnej Indie. Vďaka svojim schopnostiam sa stal lodníkom, kormidelníkom a kapitánom. Svoje kvality preukázal aj pod Quastovým velením. Quastové koráby prezkúmali japonské vody a prenikli aj do blízkosti Kurilských ostrovov. Po neúspechoch sa guvernér roku 1641 rozhodol vyslať do južných morí novú výpravu a jej čelo postaviť Tasmana. V roku 1642 zdvihli jeho lode Heemskerk a Zeeaen v Batávii kotvy. Dorazili na Mauricius a potom zamierili k juhovýchodu. Na 50° južnej šírky ich však silná búrka prinútila zmeniť kurz a tak už nasledovala nekonečná plavba šírym oceánom k východu. Austrálska pevnina tak zostala ďaleko na severe. Po prvýkrát 24.septembra uvideli hliadky na obzore obrysy veľkých hôr-bola to Van Diemenova zem, dnešná Tasmánia.
Po deväťdennej plavbe na východ sa pred holandskými loďami vynoril strmý breh na severozápadnom okreji južného z novozélandských ostrovov. Vietor ich hnal priamo do prielivu medzu oboma ostrovmi (Tasman ho pokladal za široký záliv), kde 18. decembra zakotvili. Priateľská „neutralita“ temných bojovných Maorov dlho netrvala: prepadli „náhle bez príčiny“ holandský čln, zabili štyroch námorcníkov a urobili na brehu kanibalské hody. Tasman rýchlo opustil neblahé miesto, ktoré nazval Moordenaarsbaai-záliv Vrahov. Pri sledovaní línie pobreží Nového Zélandu k severu si nevšimol úžiny medzi oboma veľkými ostrovmi a nadobudol dojmy, že sa plaví pozdíž rozsiahlej pevniny, zrejme súčasť Schoutenova a Le Mairova Zem stavov. Nazval preto dnešní Nový Zéland, z neho poznal len západné pobrežie oboch ostrovov, rovnako zeme Štátov-Staaten Landt. Pri ďalšej plavbe objavil behom roku 1643 súostrovie Tonga a Fidži, minul Santa Cruz i Šalamúnové ostrovy a pozdíž Nového Írska (považovaného za novoguinejský breh) sa dostal k Moluckým ostrovom a 14.jún skončil šťastne svojou púť v Batávii.
Řádek 10 ⟶ 14:
Tasman nenašiel Torresov prieliv a tak usúdil, že Nová Guinea a Nové Holandsko tvoria celok.
▲'''Záver života a smrť
Tasman sa plavil stále okolo pustých brehov, kde sa nenachádzalo zlato, korenie ani zdroje rýchleho a ľahkého zisku. Spoločnosť výsledky jeho plavieb sklamaly a a už v 40: rokoch usúdila, že omnoho výnosnejšie než chimérické zlato a striebro Zuidlantu je zabehnutý „obchod s celou Indiou.. a Japonskom“.Nové objavené trasy vzbudzovali naopak obavu, že ich využijú konkurenti. Preto mali v Amsterdame skôr záujem o zatajovanie výsledkov a výprav a na skončení priezkumov Nového Holandska táto tendencia zvíťazila na plenj čiare po van Diemendovej smrti († 1645). Ďalších 50 rokov sa k austrálskemu pobrežiu cielene nepriblížila jediná holandská loď a jeho doobjavenie pripadlo už lodiam pod anglickou a francúzskou vlajkou. Tasmanove služby boli ocenené hodnosťou komodora. Po smrti svojho priaznivca sa však ocitol v nemilosti a roku 1648 bol dokonca prepustený a penzionovaný. Po skorej rehabilitáciu sa už do služieb spoločnosti nevrátil a niekoľko rokov tak viedol na ostrovoch obchod na vlastnú päsť. Najväčší objaviteľ 17. storočia zomrel v Batávii ako vážený a zámožný obchodník roku 1659 . V roku 1942 bol zriadený na Novom Zélande Abel Tasmen National Park na Tasmanovú počesť.
▲[[Súbor:Abeltasman1903.jpg]]
| |||