Tanka: Rozdiel medzi revíziami

'''Tanka''' je [[Japonsko|japonský]] poetický žáner - báseň. Je to najstaršia forma japonskej poézie. Od básne tanka je odvodený žáner [[renga]] a ďalej [[haiku]]. Ako [[synonymum]] pre názov tanka sa používa termín "'''waka„waka“'''". Termín waka je však všeobecné označenie japonskej básne: wa=japonská, ka=báseň. Tento výraz vznikol z potreby odlíšiť japonskú a čínsku poéziu, ktorá isté obdobie dominovala. Waka má svoje subžánre: sedóka - popevok, tanka - krátka báseň, čóka - dlhá báseň, [[haiku]] - 17- slabičná báseň-veľmi krátka báseň.<ref name=JP>Japonská literatura 712-1868, Zdenka Švarcová, naklad. Karolinum, 2005, str.248-252 ISBN 80-246-0999-1</ref>

Preto je asi najsprávnejšie pomenovávať konkrétny básnický útvar o 31 slabikách tanka pre rozlíšenie. Nielen ale pre základné rozlíšenie. Aj časť básne [[renga]] má v sebe druhú slohu nesúcu tradičné pomenovanie waka alebo waki (dva sedemslabičné verše). Preto, aby sme sa nemýlili, tento subžáner jednoslohovej básne so šiestimi päť slabičnými veršami budeme i naďalej v článku nazývať "tanka"„tanka“. (vysloviť ako "''tenka"'')

Formálna stránka básne tanka je jednoduchá: Jedna sloha s piatimi veršami a 31 slabikami, teda päť šesťslabičných veršov. Verše nemajú rýmy. Sú konštruované z piatich slabík alebo [[móra|mór]]. (móra je najkratšie zvukové vyjadrenie písanej slabiky).

Najstarší výskyt tejto básnickej formy je v najstaršej japonskej kronike "Kodžiky" na začiatku 8. storočia n.l. PrvouPrvým známouznámym autorkou-autorom tanka v japončine je šľachtičná Oko no Komači. V tomto období - rokroku [[951 -]] bol v Japonsku založený Úrad pre poéziu - "wakadokoro"„wakadokoro“, ktorý kontroloval verejné zbierky peňazí pre potreby básnikov a verejné súťaže poézie. Už z toho vidímevyplýva, že pojem "waka"„waka“ je všeobecný názov poézie a nie konkrétnej formy 31-slabičnej jednoslohovej básničky. Cisársky dvor nariaďoval zostavovať antológie japonsky písanej poézie waka, ktorá zahŕňala všetky vtedajšie žánre poézie.<ref>Japonská literaturaname=JP 712-1868, Zdenka Švarcová, naklad. Karolinum, 2005, str.248-252 ISBN 80-246-0999-1</ref>

* princezná Učiko (prvá kňažka vo svätyni Kamo) (807-847) písala v [[čínština|čínštine]]

* Ono no Komači písala už v novej [[japončinajjapončina|japonskej]] abecede kanó

* Išikava Takuboku,

* Saygió, 1192

V 9. stor. bolo vybraných 6 nesmrteľných autorov tanka: