Verzia z 13:00, 14. jún 2010 upraviť TobeBot (diskusia \| príspevky) Boti 13 671 editací d robot Pridal: th:พระเจ้าซาร์เฟอร์ดินานด์ที่ 1 แห่งบัลแกเรีย ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:45, 1. júl 2010 upraviť vrátiť Marián Gladiš (diskusia \| príspevky) 173 editací Vzťah k Slovensku + Neznámy gróf Muránsky Ďalšia úprava →
Riadok 35: Ako bulharský cár, ale hlavne po svojej abdikácii naďalej navštevoval oblasť [[Slovensko\|Slovenska]] – kraj, ktorý si zamiloval. Ako súkromná osoba už nedisponoval mocou, ale mohol sa naplno venovať svojim záľubám: [[botanika\|botanike]], cestovaniu, poľovačkám a [[entomológia\|entomológii]]. V Antolskom kaštieli, ktorý bol pôvodne poľovníckym zámkom Coburgovcov, sa Ferdinand často zdržiaval ~~vždy~~, keď navštívil územie [[Slovensko\|Slovenska]], lebo ho uprednostňoval ako obľúbené miesto svojho pobytu. V kaštieľi vo Svätom Antone býval od 30-tych rokov minulého storočia do roku 1944. S obľubou navštevoval aj [[Čabraď]], [[Muráň]] a [[Sitno]]. Koncom roku [[1944]] sa naposledy zdržiaval na [[Slovensko\|Slovensku]] a následne definitívne opustil jeho územie. Ferdinand Coburg bol počas svojho pobytu na Slovensku známy aj ako "gróf Muránsky". V roku 2008 [[Slovenská televízia]] nakrútila dokument pod názvom ''Neznámy gróf Muránsky'', ktorý mapuje neskoršiu časť života Ferdinanda Coburga prežitú na Slovensku (v kaštieľoch vo Sv. Antone a na Prednej Hore). ''"Prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody,"'' mali byť slová Ferdinanda Coburga (tvrdí sa tak v spomínanom dokumente STV; pozri Externé odkazy). == Entomologické záujmy a aktivity == ▼ Už v mladosti, ako 18–ročný podnikol v roku [[1879]] spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August [[1845]] – [[1907]]) výskumnú cestu do [[Brazília\|Brazílie]]. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa [[Brazília]] zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj [[Portugalsko]]. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, [[motýle\|motýľom]] a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu [[hmyz]]u, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Slovensko\|Slovenska]], ale i v ďalších krajinách [[Európa\|Európy]]: [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]: (hlavne v [[Tirolsko\|Tirolsku]] a [[Steyermark]]u), v [[Španielsko\|Španielsku]] v [[Pyreneje\|Pyrenejach]] a pod. ▼ ▲== Entomologické záujmy a aktivity == ▲Už v mladosti, ako 18–ročný ~~podnikol~~ v roku [[1879]], podnikol spoločne so svojim bratom Augustom Leopoldom (Ludwig August [[1845]] – [[1907]]) výskumnú cestu do [[Brazília\|Brazílie]]. (Jeho brat mal za manželku princeznu Leopoldínu, dcéru brazílskeho cisára Pedra II., ktorý bol veľmi schopným panovníkom a za jeho vlády sa [[Brazília]] zmodernizovala a výrazne zmenila svoj charakter). V tom istom roku navštívil aj [[Portugalsko]]. Práve tu sa prejavila Ferdinandova láska k prírodným vedám, hlavne rastlinám, [[motýle\|motýľom]] a vtákom. Počas svojho života navštívil veľa štátov na viacerých kontinentoch. V tridsiatych rokoch opakovane navštívil južnú Ameriku, hlavne Brazíliu a tiež niekoľkokrát aj oblasť severnej Afriky, kde sa venoval lovu africkej zvere, ale tiež zbieraniu [[hmyz]]u, prevažne motýľov. Výskum hmyzu a zber jeho jedincov prevádzal opakovane na území [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Slovensko\|Slovenska]], ale i v ďalších krajinách [[Európa\|Európy]]: [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]: (hlavne v [[Tirolsko\|Tirolsku]] a [[Steyermark]]u), v [[Španielsko\|Španielsku]] v [[Pyreneje\|Pyrenejach]] a pod. Ferdinand Coburg mal rozsiahle zbierky [[motýle\|motýľov]] i iných skupín zaujímavého [[hmyz]]u. Zakladal zoologické záhrady, pri ktorých boli tiež kráľovské [[entomológia\|entomologické]] stanice, kde sa choval [[hmyz]]. Asi 12 km od [[Sofia\|Sofie]] založil svoj park, ktorý sa nazýval „Vrana“. Tu pestoval veľa zaujímavých rastlín i viacero druhov [[hmyz]]u. Mal tu hodne oleandrov, kde choval množstvá [[húsenica\|húseníc]] [[lišaj oleandrový\|lišaja oleandrového]] ([[Daphnis nerii]] L.). Udržiaval kontakt s viacerými významnými [[entomológ]]mi vtedajšej doby s ktorými vymieňal tiež entomologický materiál. Jedným z týchto bol i francúzsky [[entomológ]] [[Pierre Millière]] ([[1811]] – [[1887]]), od ktorého odkúpil časť jeho zbierky v počte asi 9171 jedincov a celkove 2821 druhov. Viacero významných [[entomológ]]ov venovalo spomienku na entomologické aktivity Ferdinanda Coburga v svojich článkoch o jeho práci: napr. [[Lajos Abafi-Aigner\|Lajos Abafi – Aigner]], [[Hans Rebel\|Dr. Hans Rebel]] i druhí. Řádek 44 ⟶ 46: V roku [[1907]] opísal [[Helmut Stichel]] najväčší [[poddruh]] [[pestroň]]a z oblasti [[Bulharsko\|Bulharska]] (Schipka Pass) [[Allancastria cerisyi]] [[ssp.]] [[ferdinandi]] [[Stichel]], [[1907]]. Tento [[poddruh]] nesie meno Ferdinanda Coburga. Ferdinand Coburg sám zistil niektoré nálezy viacerých druhov [[motýle\|motýľov]] z územia [[Bulharsko\|Bulharska]] ako prvý zberateľ. Jedná sa hlavne o druh [[Archon]] (Doritis) [[apollinus]] [[ssp.]] [[thracica]] [[Buresch]], [[1915]], alebo [[Euchloe charlonia]] Donzel, [[1842]]. Od viacerých [[entomológ]]ov mal tiež časti ich zbierok, napr. od [[Josef Haberhauer jun.\|Josefa Haberhauera jun.]] (nar. 1870) ale i druhých. Na [[Slovensko\|Slovensku]] sa nezachovali zbierky [[hmyz]]u, ktoré Ferdinand Coburg počas svojich ciest nazbieral. Tu sú hlavne poľovnícke trofeje, z ktorých má význam jeho zbierka tetrovov, ktoré Ferdinand Coburg vlastnoručne ulovil, ako i trofeje jelenej, diviačej, danielej a srnčej zveri. Trofeje pochádzajú jednak z územia [[Slovensko\|Slovenska]], ale i z oblasti Maďarskej pusty, kde mali Coburgovci zvieraciu oboru. Ferdinand Coburg bol jedným z mála príslušníkov šľachtických rodov, ktorý mal veľmi pozitívny, ba až citový vzťah k [[Slovensko\|Slovensku]], hlavne však k jeho prírode. ~~Rozsiahlá~~Rozsiahla zbierka [[motýle\|motýľov]] Ferdinanga Coburga je uložená čiastočne v Národnom prírodovednom ~~Múzeu~~múzeu v [[Sofia\|Sofii]] v [[Bulharsko\|Bulharsku]] a čiastočne, v menšom rozsahu ako zbierka [[Pierre Millière\|P. Millièreho]] v Palais Coburg v [[Nemecko\|Nemecku]] (Bavorsko). == Iné záujmy a aktivity == Řádek 73 ⟶ 75: * Kuchtová, O., 1999: Botanický stolík Ferdinanda Coburga, Pamiatky a múzeá, (1): 43-45 * Kříž, K.: 2004, Dejiny a entomológia. Bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg (1861 – 1948). In: Entomol. magazín: Hmyz, IV(1): p. 2–5 + portrét + 6 obr. + autogram, Bratislava, (2003). == Externé odkazy == * [http://www.stv.sk/relacieaz/dvojka/neznamy-grof-muransky/ Neznámy gróf Muránsky] (upútavka na dokument STV, 2008) {{Infobox Vládca(2) \| Řádek 78 ⟶ 84: Dynastia_ánonie=nie\| Titul = [[cár]] \| Od = [[1887]] ([[1908]])\| Do = [[1918]]\| Predchodca = [[Alexander I. (Bulharsko)]] \|

Ferdinand I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami