Subsidencia: Rozdiel medzi revíziami

Zemský povrch môže poklesávať z najrôznejších príčin. Medzi prirodzené dôvody patrí [[rozpúšťanie]] hornín v podloží, pokles hladiny [[podzemná voda|podzemnej vody]], [[kompakcia (geológia)|kompakcia]] sedimentov a tektonické procesy, predovšetkým [[extenzia (geológia)|extenzia]] - vznik poklesových [[zlom (geológia)|zlomov]]. K poklesu zemského povrchu môže dôjsť aj v dôsledku umelých zásahov ako je [[poddolovanie]] povrchu pri banskej činnosti, nadmernom zaťažení [[stavba]]mi, či po vyťažení [[ropa|ropy]] alebo nadmernom čerpaní podzemnej vody<ref>Rui Ma, Yanxin Wang, Teng Ma, Ziyong Sun, Shilong Yan, 2006: ''The effect of stratigraphic heterogeneity on a real distribution of land subsidence at Taiyuan, northern China.'' Environmental Geology, 50, s. 831–846</ref> a na rozdiel od prirodzenej subsidencie jej možno predchádzať. Pri vzájomnej súčinnosti prirodzenej subsidencie a umelých negatívnych zásahov môže dochádzať k veľmi rýchlej subsidencii, v oblasti mesta [[Ravenna]] až 110 mm ročne.<ref>Teatini, P., Ferronato, M., Gambolati, G., Bertoni, W., Gonella, M., 2005: ''A century of land subsidence in Ravenna, Italy.'' Environmental Geology, 47, s. 831–846</ref> Uvedené procesy sú iba rámcové, umelo ohraničené, no v prírode, hlavne pri vzniku poklesávajúcich [[štruktúra (geológia)|štruktúr]] ako sú [[sedimentačná panva|sedimentačné panvy]], kde hrúbka sedimentov naznačuje, že tu dochádza ku komplexným dejom a subsidencia v nich je spôsobená viacerými faktormi súčasne. Zvlášť sa rozoznávajú tieto tri typy subsidencie<ref>Stüwe, K., 2007: [http://books.google.sk/books?id=Gk4Y1_fsm2sC&pg=PA253&lpg=PA253&dq=subsidence+mechanisms&source=bl&ots=esG7wJ7zmC&sig=fmzUzkQVJZK6w39YFmSu-ePhU3g&hl=sk&ei=2262SpyHL42PsAbEvbjuDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=8#v=onepage&q=subsidence%20mechanisms&f=false ''Geodynamics of the lithosphere.''] Springer, Berlin, 493 s.</ref>:

* Izostatická subsidencia je spôsobená napínaním kôry, ktoré sa bude prejavovať jej stenčením, extenziou a jej poklesávaním, ktoré sa môže prejavovať aj na hrubokôrovej úrovni (thick-skin).

* Flexúrna (ohybová) subsidencia je dôsledkom elastického ohybu [[litosféra|litosférlitosféry]]y. K takýmto procesom dochádza pri zaťažení litosféry, ktorá sa ohýba a vytvára tak poklesnutý akumulačný priestor pre sedimenty. V prípade veľmi pevných [[tektonická platňa|tektnických platní]] dochádza iba k malému ohybu a takto vzniknuté platne sú plytké ale plošne rozľahlé. Na platniach so slabou kôrou dochádza pri ohybe k vzniku úzkych ale hlbokých panví.

* Termálna subsidencia vzniká pri zmene teplotného režimu litosféry, tento typ síce môže byť radený k izostatickej subsidencii, ale poklesávanie je spôsobené zmenou teploty a nie mechanickým napätím. Dochádza k nej iba v oblastiach, ktoré boli predtým zohriate vyšším teplotným tokom. Pri chladnutí dochádza k zmršťovaniu kôry, poklesávanie je potom rovné termálnemu výzdvihu počas predošlej fázy ohrievania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

=== Kompakcia ===

[[ptpl:SubsidenciaSubsydencja]]