Krajinské zriadenie (Česko-Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Krajinské zriadenie''' je názov územno-správneho členenia [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v rokoch 1928 - 1939 (na [[Prvá Slovenská republika|Slovensku]] z väčšej časti až do 31. 12. 1939) a čiastočne aj v rokoch 1945 - 1949.
 
Toto zriadenie na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nahradilo [[Župa (Česko-Slovensko)|župy]] a v Česku administratívny systém zdedený z bývalej rakúskej monarchie. Pôvodný "plán" bol zaviesť aj v Česku (veľ)župy, no keď sa zistilo, že by v niektorých z nich mali v Česku prevahu Nemci, upustilo sa od tohto plánu a postupne sa vymyslelo krajinské zriadenie.
 
== Charakteristika ==
Zavedené bolo zákonom číslo 125/1927 Zb. o organizácii pplitickej správy s účinnosťou od 1.7.1928. Územie Česko-Slovenska bolo rozdelené na štyri krajiny/zeme:
Zavedené bolo zákonom číslo 125/1927 Zb. o organizácii politickej správy s účinnosťou od 1.7.1928 (v Česku až 1.12.1928), ktorým sa prvýkrát zaviedla jednotná politická správa na celom území Česko-Slovenska. Župy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ako aj Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, sa zrušili a územie Česko-Slovenska bolo rozdelené na štyri krajiny/zeme:
*''Česká zem''
*''Moravsko-sliezska zem'' (vtedy písané Moravskosliezska)
*''Slovenská krajina''
*''Podkarpatskoruská zem'' (tzv. "samosprávne územie Podkarpatskej Rusi" - čisto formálny titul; od konca roka 1938 sa nazývala ''Zakarpatskoukrajinská zem'')
Tieto sa ďalej delili na okresy. Okresy s drobnými zmenami ostali nezmenené, nakoniec ich bolo 77.
 
Každá krajina bola samostatnou právnickou osobou, samospráva (okresná a krajinská) bola poštátnená, volené orgány sa podriadili úradníkom menovaným vládou, policajná a trestná právomoc správnych úradov bola zvýšená
Slovensko spravoval krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý bol vymenovaný česko-slovenským prezidentom na odporúčanie ministerstva vnútra.
 
Slovensko spravoval [[Krajinský úrad]] na čele s [[Krajinský prezident|krajinským prezidentom]]. Účasť občanov na správe krajiny malo predstavovať [[Krajinské zastupiteľstvo]] ("kvázi-parlament").
 
== Orgány ==
Orgány krajín:
a) menované orgány:
*[[krajinský prezident]]
*krajinský viceprezident
*úradníci krajinského úradu
 
b) volené orgány (funkčné obdobie 6 rokov):
*Krajinský výbor (12-členný) – orgán Krajinského tastupiteľstva
 
b) sčasti menované, sčasti volené orgány (funkčné obdobie 6 rokov):
*[[Krajinské zastupiteľstvo]]
* krajinské komisie
 
Orgány okresov boli analogické.
 
== Vývoj v rokoch 1938 - 1940==
Po obsadení častí dnešnej Bratislavy Nemeckom v októbri 1938, po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] 2. novembra 1938, ktorou bola významná časť južného Slovenska pripojená k Maďarsku, a po maďarskej okupácii východného Slovenska v marci 1939 jednak zanikli početné okresy a jednak na území Slovenska vzniklo zopár nových okresov (a to nariadením č. 175 z 18. júla 1939). Územie v októbri 1938 zabraté Poľskom a vrátené Slovensku v októbri 1939 sa inkorporovalo k Slovensku a príslušným okresom ústavným zákonom z 22. decembra 1939.
 
Řádek 18 ⟶ 37:
 
(Formálne) rozdelenie Česko-Slovenska na krajiny (už len tri, lebo Podkarpatská Rus pripadla Sovietskemu zväzu) bolo obnovené roku 1945 a trvalo až do zavedenia [[kraj]]ov začiatkom roka 1949.
 
[[Category:Dejiny Slovenska]]