Pavel Vladimirovič Vinogradov: Rozdiel medzi revíziami

|Typ = Kozmonaut [[Oddiel kozmonautov RKK EnergiaEnergija|RKK EnergiaEnergija]]

'''Pavel Vladimirovič Vinogradov''' ({{rus|Павел Владимирович Виноградов}}; * [[31. august]] [[1953]], [[Magadan]], [[Magadanská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]) je od mája 1992 [[Rusko|ruský]] [[kozmonaut]], člen [[Oddiel kozmonautov RKK EnergiaEnergija|oddielu kozmonautov RKK EnergiaEnergija]]. Prvýkrát vzlietol do vesmíru v auguste 1997 ako palubný inžinier [[24. základná expedícia|24. základnej expedície]] na stanici [[Mir]], v kozme strávil šesť mesiacov. Druhýkrát sa opäť na pol roka vydal do vesmíru ako veliteľ [[Expedícia 13|Expedície 13]] na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]] (ISS). Celkom strávil vo vesmíre 380 dní, 16 hodín a 18 minút.

}}</ref> Po ukončení strednej školy v Anadyre roku 1970 nebol prijatý na Moskovský letecký inštitút (MAI), našiel si prácu sústružníka a roku 1971 sa na MAI dostal. Absolvoval roku 1977, v odbore výroby lietadiel. Do roku 1983 zostal v MAI, zaoberal sa spracovaním programov používaných na projektovanie mnohonásobne použiteľných kozmických lodí. Roku 1980 získal druhý diplom na MAI v odbore systémová analýza a veľké počítačové systémy. Súčasne externe spolupracoval s Inštitútom lekársko-biologických problémov na programe [[Buran]]. Roku 1983 nastúpil v [[RKK EnergiaEnergija]], tu sa zaoberal prípravou programov posádok [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzov]] a palubných inžinierov [[Buran]]u.<ref name="turin">{{Citácia elektronického dokumentu

Žiadosť o vstup do [[Oddiel kozmonautov RKK EnergiaEnergija|oddielu kozmonautov NPO EnergiaEnergija]] poslal ešte ako pracovník MAI generálnemu konštruktérovi Energie už roku 1981. Na jar 1983 získal súhlas lekárskej komisie IMBP. Potom ešte len začal pracovať v Energii. Roku 1984 zložil technické skúšky potrebné pre vstup medzi kozmonautov, ale nenaplnil požadovanú trojročnú dobu zamestnania vo firme. Preto sa mohol zúčastniť až ďalšieho náboru roku 1987, opäť prešiel technickými aj lekárskymi testami, 21. októbra 1988 získal súhlas Hlavnej lekárskej komisie na prípravu. Ale na zasadnutí Štátnej medzirezortnej komisie 29. decembra 1988 nemal podporu predstaviteľov Energie a nebol odporučený na zaradenie medzi kozmonautov. Nevzdal sa, prihlásil sa aj do nasledujúceho náboru a tentoraz na Štátnej komisii prešiel (3. marca 1992). Potom bol 13. mája 1992 v Energii zaradený na pozíciu kandidáta na kozmonauta. Dvojročná všeobecná kozmickú príprava v [[Centrum prípravy kozmonautov J. A. Gagarina|Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina]] sa pre zdravotné problémy pretiahla, ukončil ju vo februári 1995, potom získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.<ref name="turin"/>

V októbri 2007 bol odvolaný z funkcie náčelníka oddielu kozmonautov a menovaný za zástupcu náčelníka Skúšobného leteckého strediska RKK EnergiaEnergija, pri zachovaní statusu kozmonauta.<ref name="turin"/>