Bajč: Rozdiel medzi revíziami

 

== Časti obce ==

K Bajču patria tieto majere:

*''Chrasť'' ([[maďarčina|maď.]] Haraszt)

*''Vlkanovo'' ([[maďarčina|maď.]] Farkasd)

 

Obec Bajč je mimoriadne bohatá na archeologické pamiatky. Na mieste dnešného Bajču našli osídlenia z doby [[neolit]]u, ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou, takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej [[doby bronzová|doby bronzovej]], sídlisko z [[badenská kultúra|badenskej kultúry]] a neskorolengyelské sídlisko s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom a mnohé ďalšie pamiatky. Ďalej sa našli sídliská z doby halštatskej a rímskej, a z 10.–11. storočia slovenské sídlisko. Významné sú aj keltské pohrebisko a chaty, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Z 11.–12. storočia pochádzajú zvyšky základov románskeho kostola a pohrebiska pri zaniknutej stredovekej osade.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1312]]. Bola jedným z najdôležitejších majetkov [[Ostrihom (mesto)|ostrihom]]ského [[arcibiskup]]stva. Od [[16. storočie|16. storočia]] obec od tunajších [[zeman]]ov prenajímal arcibiskup. Po [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] sa do Bajču dostali nové protestantské učenia. Až do roku 1652 kalvinisti bojovali za ich uznanie aj proti [[stolica (územie)|stolici]] aj proti arcibiskupovi. V roku [[1652]] bola zriadená kalvínska farnosť, no v roku [[1672]] kalvinistov z obce vyhnali, napriek tomu, že pravdepodobne tvorili väčšinu obyvateľstva. Po roku [[1685]] obec zanikla. V roku [[1780]] Jozef Batthyány odvodnil rozsiahle [[močiar]]e v okolí, a začal s vybudovaním nového [[majer]]a a [[kaštieľ]]a. Podľa archívnych dokumentov Bajč mal v roku [[1813]] len 90 obyvateľov, v roku [[1890]] už 1108. Kaštieľ vybudovaný v roku [[1790]] bol v roku [[1831]] prestavaný na kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Arcibiskup [[Ján Simor]] dal postaviť nový letný kaštieľ. V roku [[1865]] Bajč sa osamostatnil ako obec. V roku [[1910]] bola vybudovaná železnica. V roku [[1919]] aj v obci prebiehali boje medzi česko-slovenskou armádou a maďarskou [[červená armáda|červenou armádou]].

 

 

== Obyvateľstvo ==

Národnostné zloženie obyvateľstva:

* [[Slováci]]: 40,61 %

* [[Rusíni]]: 0,08 %

 

Z pamiatok sa nezachovalo mnoho, a tie ktoré sa zachovali boli väčšinou počas [[socializmus|socializmu]] prestavané. K pamätihodnostiam patria: [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Jána Krstiteľa z roku [[1831]],

bývalý arcibiskupský kaštieľ (vo veľmi dezolátnom stave), niektoré domy a [[sýpka]] vybudovaná ešte Jánom Simorom.

 

 

 

{{Obce okresu Komárno}}