Taiwan (ostrov): Rozdiel medzi revíziami

Pôvodnými obyvateľmi ostrova boli, a dodnes z menšej časti sú, austronézke kmene, blízke dnešným obyvateľom [[Filipíny|Filipín]], [[Indonézia|Indonézie]] či [[Nová Guinea|Novej Guineje]]. Čínski roľníci a obchodníci sa tu začali usadzovať od doby mongolskej okupácie v 13. storočí a ostrov sa postupne stal okrajovou súčasťou čínskej ríše. V prvej polovici 17. storočia sa Taiwan stal predmetom koloniálneho súperenia medzi [[Holandsko|Holandskom]]m a [[Španielsko]]m, súbežne prebiehala ďalšia veľká vlna čínskeho prisťahovalectva z priľahlých pevninských provincií. V roku [[1662]] [[Čcheng Čcheng-kchung]] (Koxinga), ktorý v mene zvrhnutej dynastie Ming bojoval proti novej mandžuskej dynastii Čching, porazil Holanďanov a donútil ich k odchodu. Taiwan sa tak na dve desaťročia stal poslednou baštou protimandžuského odporu. Po Čchengovej smrti však roku [[1683]] Čchingovia ostrov obsadili a po nasledujúce dve storočia zostal súčasťou Číny. Po prehranej vojne s Japonskom musela Čína roku [[1895]] [[Šimonosecký mier|Šimonoseckým mierom]] okrem iného postúpiť Taiwan [[Japonsko|Japonsku]]. Obyvatelia Taiwanu, než by sa nechali odovzdať do japonského područia, sa za tejto situácie pokúsili vyhlásiť nezávislosť ako tzv. ''Taiwanský demokratický štát'' (vôbec prvú republiku v dejinách Ázie). Tento pokus však po niekoľkých dňoch ukončil príchod japonských vojsk. Nasledujúce roky pod japonskou vládou boli charakterizované jak výrazným hospodárskym rozvojom, tak potlačovaním čínskej identity a snahami o japonizáciu obyvateľstva. Po porážke v [[druhá svetová vojna|2. svetové vojne]] muselo Japonsko roku [[1946]] navrátiť Taiwan Číne. Ostrovania, ktorých ostrov bol hospodársky podstatne vyspelejší než väčšina pevninskej Číny, sa však ani teraz nedočkali väčšieho podielu na správe svojich záležitostí.

[[ko:타이완 섬]]

[[pt:Ilha de Formosa]]