Nová ríša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Úprava kategórie |
Doplnená šablóna + |
||
Riadok 1:
{{Staroegyptská chronológia}}
[[Súbor:Tutmask.jpg|thumb
'''Nová ríša''' je obdobie [[Dejiny starovekého Egypta|dejín starovekého Egypta]] zodpovedajúce 18.
Možno v dôsledku cudzej nadvlády Hyksósov počas [[Druhé prechodné obdobie|Druhého prechodného obdobia]] sa faraóni Novej ríše pokúšali vytvoriť nárazníkovú oblasť medzi Egyptom a [[Blízky východ|Blízkym východom]]. Získané územia v Ázii, spolu s výbojmi v [[Núbia|Núbii]], priniesli Egyptu najväčší územný rozmach. Vážnymi súpermi ďalšieho postupu v Ázii sa stali až [[Chetiti]], s ktorými museli Egypťania viesť niekoľko vojen o vládu nad [[Sýria|Sýriou]]. Tento trend viedol za Novej ríše k niektorým významným zmenam v egyptskej spoločnosti. Po prvý raz sa stretávame v Egypte s profesionálnymi vojakmi. Tí neskôr hrali významnú úlohu v riadení štátu; príkladom môže byť faraón [[Haremheb]] z 18. dynastie, ktorý nebol urodzeného pôvodu a trón získal ako generál egyptských vojsk.
Podobne sa zmenila i úloha faraóna, ktorý už nebol len bohom na zemi a udržiavateľ božského poriadku, ale aj schopný vojvodca, ktorý viedol egyptské vojsko do boja proti jeho nepriateľom. Tento ideál sa snažili dosiahnúť viacerí významní panovníci tohoto obdobia
== 18.dynastia ==
{{Hlavný článok|18. dynastia Egypta}}
Osemnásta dynastia je hádam najznámejšia dynastia starovekého Egypta. Okrem mnohých známych faraónov do nej patril aj [[Tutanchamón]], ktorého lupičmi nevyrabovaný hrob odkryl [[Howard Carter]] roku 1922 a postaral sa tak o jednu z najväčších archeologických senzácii všetkých čias. Zriedkavo je označovaná tiež ako dynastia Thutmosovcov, keďže všetci štyri Thutmosovia vládli za tejto dynastie. Medzi panovníkov 18. dynastie patria aj [[Ahmose I.]], jej zakladateľ, kráľovná [[Hatšepsovet]],
Ako sa zdá, [[Thutmose I.]] nebol priamo spríbuznený s vládnúcim rodom, ale priženil sa doň. Medzi Thutmósovcov sa počíta aj [[Hatšepsovet]], ktorá vládla s úspechom počas nedospelosti svojho nevlastného syna, aj keď o nej neskôr bolo tvrdené, že sa zmocnila vlády násilím. Za jej vlády bola vyslaná obchodná výprava do zeme [[Punt]]. Jej predchodca, [[Thutmose III.]], zväčšil egyptskú armádu a s mnohými úspechmi ju aj použil
[[Súbor:Aten disk.jpg|thumb
Jeho nástupca [[Amenhotep IV.]], ktorý si zmenil meno na '''Achnaton''' („Atonov duch“), ustanovil v Egypte štátny monoteistický kult slnečného disku [[Aton]]a. Jeho výlučné uctievanie Atona sa považuje za prvý doklad [[monoteizmus|monoteizmu]] (a podľa [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] v jeho diele ''Mojžiš a monoteizmus'' z neho vychádzal židovský monoteizmus). Achnatonov náboženský zápal a horlenie proti zavedenému kultu [[Amon]]a a jeho mocnému kňazstvu sa uvádza ako dôvod, prečo bol po svojej smrti vyškrtnutý z egyptskej histórie. Faraón presťahoval vládnu moc do mesta '''Achetaton''', ktoré dal postaviť, aby tým zmenšil vplyv Amonových kňazov. Kňazi pravdepodobne dopomohli aj k pádu dynastie za Achnatonových slabých nástupcov (Tutanchamón bol jedným z nich). Hoci mnohí egyptológovia považujú monoteistické obdobie za Achnatona za to najfascinujúcejšie, čo sa odohralo počas dynastie, pre samotných Egypťanov bolo takzvané '''Amarnské obdobie''' (14. storočí pred n. l.) nešťastným omylom. Za zmienku stojí aj to, že za Achnatona dosiahlo egyptské umenie dovtedy nevidenú úroveň realizmu.
Řádek 18 ⟶ 19:
== 19.dynastia ==
[[Súbor:Abou Simbel.jpg|thumb
{{Hlavný článok|19. dynastia Egypta}}
Devätnástu dynastiu založil vezír [[Ramesse I.]], ktorého určil faraón [[Haremheb]] ako svojho následníka. Táto dynastia sa najviac preslávila vojenskými výbojmi na území dnešného Izraela, Libanonu a Sýrie.
Řádek 26 ⟶ 29:
== 20.dynastia ==
{{Hlavný článok|20. dynastia Egypta}}
Jediným významným panovníkom tejto dynastie bol [[Ramesse III.]], ktorý sa snažil napodobiť Ramesseho Veľkého. Za 20. dynastie tiež začalo systematické lúpenie kráľovských hrobiek. Mnohé zo zachovaných administratívnych dokumentov z tejto doby sa zaoberajú vyšetrovaním a postihovaním týchto zločinov, obzvlášť za vlády [[Ramesse IX.|Ramesseho IX.]] a [[Ramesse XI.|Ramesseho XI.]] Podobne ako v prípade predošlej 19. dynastie, došlo po smrti Ramesseho III. k boju jeho dedičov o trón. Poznáme napríklad troch jeho synov, ktorí nastúpili na trón ako [[Ramesse IV.]], [[Ramesse VI.]] a [[Ramesse VIII.]]. Navyše v tejto dobe postihlo Egypt opakujúce sa sucho, nízke záplavy, hladomor, nepokoje a korupcia, čo len znižovalo možnosti ktoréhokoľvek faraóna efektívne vládnuť. Moc posledného kráľa, Ramesseho IX., bola taká malá, že sa [[Amon]]ov veľkňaz z [[Veset|Téb]] stal de facto vládcom Horného Egypta, zatiaľ čo istý [[Smendes|Nesbanebdžed]] (Smendés), pravdepodobne pochádzajúci tiež z rodu tébskych veľkňazov<ref>Watterson, 127</ref>, ovládal Dolný Egypt ešte pred Ramesseho smrťou. Nesbanedžed po Ramesseovej smrti založil 21. dynastiu vládnúcu z mesta [[Tanis]] (Džanet).▼
▲Jediným významným panovníkom tejto dynastie bol [[Ramesse III.]], ktorý sa snažil napodobiť Ramesseho Veľkého. Za 20. dynastie tiež začalo systematické lúpenie kráľovských hrobiek. Mnohé zo zachovaných administratívnych dokumentov z tejto doby sa zaoberajú vyšetrovaním a postihovaním týchto zločinov, obzvlášť za vlády [[Ramesse IX.|Ramesseho IX.]] a [[Ramesse XI.|Ramesseho XI.]] Podobne ako v prípade predošlej 19. dynastie, došlo po smrti Ramesseho III. k boju jeho dedičov o trón. Poznáme napríklad troch jeho synov, ktorí nastúpili na trón ako [[Ramesse IV.]], [[Ramesse VI.]] a [[Ramesse VIII.]]. Navyše v tejto dobe postihlo Egypt opakujúce sa sucho, nízke záplavy, hladomor, nepokoje a korupcia, čo len znižovalo možnosti ktoréhokoľvek faraóna efektívne vládnuť. Moc posledného kráľa, Ramesseho IX., bola taká malá, že sa [[Amon]]ov veľkňaz z [[Veset|Téb]] stal de facto vládcom Horného Egypta, zatiaľ čo istý [[Smendes|Nesbanebdžed]] (Smendés), pravdepodobne pochádzajúci tiež z rodu tébskych veľkňazov,<ref>Watterson, 127</ref>
==
{{Referencie|1}}
== Bibliografia ==
|