Rímske vojsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mercy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 80.87.209.10 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.98.14.202
Bez shrnutí editace
Riadok 117:
 
V neskororímskej armáde sa preferoval Onager, nakoľko mal pomerne jednoduchú obsluhu. Ako obliehacie zbrane sa používala pohyblivá [[Veža (obliehací stroj)|veža]] (turra) s vysúvacím a vyklápacím mostíkom (Exostra et Sambuca), [[Baran (obliehací stroj)|barany]] (arietes) a kryté domčeky korytnačky (testudines) s baranidlami a kosákmi, ktoré vytrhávali kamene z hradieb (falxces).
 
==Národnosť rímskych vojakov==
 
Rímska armáda sa už tradične rozdeľovala na légie a pomocné zbory. Do légií sa mohli zapísať jedine [[Rímske občianstvo|rímski občania]], zatiaľ čo do auxilií Rimania vyberali príslušníkov spacifikovaných kmeňov.
Za doby republiky to boli ostatné [[Italikovia|italické]] kmene, ktoré sa v armáde rýchlo romanizovali, nakoľko ich jazyky boli príbuzné [[Latinčina|latinčine]]. [[Senát]] dával vojakom po ukončení služby pôdu na vidieku, kde sa vojaci aj so svojou rodinou usadili a tak sa územie rýchlo romanizovalo. Väčšinou príslučníci jednej légie dostali pôdu v rovnakom územií. Takýmto spôsobom sa územie [[Taliansko|Itálie]] rýchlo romanizovalo a rozšírilo sa územie, odkiaľ bolo možné čerpať vojenské sily. V období republiky pochádzali legionári výlučne z [[Taliansko|Itálie]] a jednalo sa o potomkov rímskych kolonistov. V 1. stor. rímsky senát udelil občianske právo všetkým obyvateľom Itálie, ktorí sa chceli plnoprávne zúčastňovať na riadení štátu, keďže sa necítili byť od Rimanov odlišní. Zároveň sa tak zvýšil možný zdroj vojakov.
V 1. stor. pred Kr. dostávali rímski veteráni pôdu v novej provincí [[Narbonensis]], na juhu dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a táto provincia sa následne stala ďalším zdrojom pre rímsku armádu. Rímski občania z Itálie sa usadili aj v [[Hispánia|Hispánií]]. Najväčšia kolonizácia prebehla počas vlády [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]] a cisára [[Augustus|Augusta]]. Caesar daroval pôdu svojim veteránom v novoovládnutej [[Galia|Galií]]. Po občianskej vojne medzi [[Augustus|Augustom]] a [[Marcus Antonius|Marcom Antoniom]] disponovala ríša obrovským počtom vojakov, ktorých nemohla zaplatiť a preto Augustus prepustil až polovicu z nich a následne ich usadil v rôznych končinách ríše, predovšetkým v jej západnej časti. Do légií sa dostávali aj potomkovia barbarov, ktorých rodičia slúžili v auxilách a dosiahli tak rímske občianstvo.
Etnická príslušnosť rímskych legionárov v 1.-3. stor. po Kr. bola v drvivej väčšine [[Taliani|italická]]. Regrutovali sa vojaci z Itálie a provincií, kde žili potomkovia rímskych kolonistov (hlavne Pannonia, Galia, Hispania). V auxilárnych zboroch slúžili predovštkým pacifikovaní [[Germáni]]. Obyvatelia Itálie, alebo ich potomkovia v provinciách boli do konca 2. stor. prvoradým národom ríše. Tvorili väčšinu legionárov a takmer všetkých vedúcich osobností v rímskej armáde (menšinu tvorili predovšetkým [[Gréci]]), ale aj v civilných úradoch.
 
Situácia sa radikálne zmenila za vlády cisára [[Caracalla|Caracallu]], ktorý v roku 212 vydal edikt, ktorým uznal rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom ríše. Týmto ediktom sa zároveň zrušilo vedúce postavenie [[Taliani|Italov]].
V polovice 3. stor. klesol počet Italov v armáde pod polovicu a koncom storočia pravdepodobne tvorili iba 10%. Rovnako tomu bolo aj vo vedúcich postoch armády, ale aj v civilnom živote, vačšina cisárov 3. stor. nemalo [[Italikovia|italický]] pôvod. Vojaci v 3. stor. boli regrutovaní predovšetkým z provincie [[Illyricum]] ([[Balkán]]) a boli to romanizovaní [[Ilýri]]. Aký stupeň romanizácie tu v tej dobe bol však nieje celkom jasné. Illyricum sa stalo zdrojom pre vojakov, generálov a následne cisárov, ktorí vzišli z vojenských radov.
 
Situácia sa zmenila až začiatkom 5. stor., kedy Illyricum pripadlo [[Východorímska ríša|Východorímskej ríši]]. Západorísmki vládcovia boli odkázaní predovštkým na [[Gália|Gáliu]], ktorá poskytovala viac ako polovicu vojakov do západorímskej armády. Obyvatelia Galie boli predovšetkým potomkovia italických kolonistov, ktorí sem prišli v 1. stor. Zvýšila sa aj významnosť Itálie, ktorá taktiež dodávala veľkú časť vojakov, za ňou nasledovala [[Hispánia]], kde takysto žilo latinsky hovoriace obyvateľstvo.
V 4.-5. stor. bola neodmysliteľnou časťou rímskej vojenskej sili aj barbarská armáda (foederati), zložená hlavne z rôznych germánskych kmeňov, ktoré si vynútili usadiť sa v Rímskej ríši. Týto foederati sa však často obrátili proti Rimanom, pokiaľ im nesplnili ich často prehnané požiadavky ([[Vizigóti]], [[Vandali]], [[Huni]]). Barbarskí velitelia získali takýmto spôsobom významné pozície v rímskej správe, najznámejší z nich sú [[Arbogastes]], [[Stilicho]] a [[Ricimer]]. Väčšina vedúcich osobností Západorímskej ríše a armády v 5. stor. pochádzali z Itálie, Galie, Hispánie a Panónie, ostatní boli barbarského pôvodu. Tesne pred pádom Západorímskej ríše, hlavne od doby zavraždenia generála [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]] a po zničení rímskeho vojska [[Vandali|Vandalmi]] v Afrike, počas vlády cisára [[Majorianus|Majoriana]], rímske vojsko fakticky neexistovalo, operovali iba malé armádne zložky a ríša bola odkázaná výlučne na pomoc barbarských foederátov.
 
 
 
 
== Iné projekty ==