Hyksósi: Rozdiel medzi revíziami

'''Hyksósi''' alebo staršie '''Hyksósovia''' ({{v jazyku|egy|''ḥq3-ḫ3st''||/heka-chaset/}} alebo {{cudzojazyčne|egy|''ḥq3-ḫ3swt''|„cudzí vládcovia“, „vládcovia cudzích krajov“|/heka-chasut/|pc=n}}, alebo ''heka chasawet'' alebo ''hekau chasut''; {{v jazyku|grc|Ύκουσσώς||/hykussōs/}}) sú skupina neznámeho neegyptského pôvodu, ktorá začala prenikať do Egypta na konci [[Stredná ríša|Strednej ríše]] a ovládla časti severného a stredného Egypta. Obdobie ich vlády v Egypte trvalo približne 1648–1540 pred Kr. K Hyksósom patrili faraóni 15. a pravdepodobne aj 16. dynastie.

{{hiero|HyksósoviaHyksósi ({{cudzojazyčne|egy|''ḥq3-ḫ3st''}}&thinsp;/&thinsp;{{cudzojazyčne|egy|''ḥq3-ḫ3swt''}}) <br />|<hiero>S38-N29:Z4-N25:X1*Z1</hiero><br /><hiero>S38-N29:Z4-Aa1-M12-S29-X1:N25</hiero>|align=right|width=220px}}

HyksósoviaHyksósi neboli prvou ani jedinou skupinou, ktorá na konci Strednej ríše prenikla do Egypta. S rozpadom centrálnej moci na konci 13. dynastie sa stávala východná hranica ríše nestrážená a do Dolného Egypta prúdili z Blízkeho východu [[Semiti|semitské kmene]], nazývané Egypťanmi kolektívne ''Aamu'' (Ázijci). Predpokladá sa, že HyksósoviaHyksósi, o ktorých ako o národe nemáme v starovekých prameňoch záznamy, mohli patriť tiež medzi Semitov. Ich mená boli [[Kanaán|kanaánske]], ako to dokladajú tie, ktoré obsahovali mená semitských božstiev ako [[Anat]] alebo [[Baal]]. Egypťania sami rozlišovali medzi ''Aamu'', ktorí sa pomerne pokojne usadzovali v Egypte na konci Strednej ríše a asimilovali sa, a medzi útočnými Hyksósmi.

Podľa Wolfganga Helcka tvorili HyksósoviaHyksósi súčasť rozsiahleho [[Churiti|Churitského]] a Indo-árijského sťahovania na Blízky východ. Helck identifikuje Hyksósov ako Churitov, ktorých ríša, ako tvrdí, sa v tejto dobe rozprestierala vo veľkej časti západnej Ázie. Táto stará teória bola zavrhnutá odborníkmi. Modernejšie výskumy stotožnili Hyksósov s mocným štátnym zväzom Hayasa-Azzi v severnom [[Arménsko|Arménsku]] a juhoarménskym pôvodným Churitskýmchuritským obyvateľstvom. Okrem iného meno arménskeho vodcu Hayka spojené so slovom Hayasa pripomína Hyksósov. Iní veria, že HyksósoviaHyksósi mohli byť indo-iránskehoindoiránskeho pôvodu a že sa po zmiešaní s Churitmi dostali s kmeňmi [[Habiru]] do Egypta.

Od čias [[Flavius Iosephus|Jozefa Flavia]] boli spájaní HyksósoviaHyksósi so starovekými Hebrejcami a ich odchod z Egypta bol vnímaný ako príbeh prerozprávaný v biblickej knihe [[Exodus]].

Vláda Hyksósov nad Dolným a stredným Egyptom trvala približne 108 rokov. S tým súhlasí aj [[Turínsky zoznam kráľov]], ktorý udáva pri šiestich hyksóskych kráľoch patriacich do 15. dynastie celkovú dĺžku vlády 108 rokov. Cudzí vládcovia sa nikdy nepokúsili získať nadvládu nad celým Egyptom – za ich čias jestvovala nezávislá 14. dynastia spravujúca západnú časť delty z mesta [[Xois]] aj 13. dynastia, ktorá ovládala [[Veset|Véset]] (Téby) na juhu a ich okolie a odvádzala Hyksósom iba vazalský poplatok. HyksósoviaHyksósi sa neskôr rozdelili na dve vetvy: väčšia, 15. dynastia, sídlila v [[Memfis]]e, menšia, 16.dynastia, vládla z [[Avaris]]u.

Hoci [[Manethó]] v svojich ''[[Aigyptiaka]]'' opisuje hyksósky vpád ako dramatickú udalosť, „pastierski králi“, ako hyksóskych vládcov tituluje, prijali egyptský štátny aparát aj kultúru. Miestne obyvateľstvo síce zaťažovali vysokými daňami, ale v ich službách pracovali rovnako Egypťania ako Semiti. Hyksóski faráoni prijímali trónne mená a písali ich hieroglyfmi tak ako ich predchodcovia a dokonca si privlastňovali sochy a reliéfy z predošlých období. Za svoje božstvo prijali egyptského [[Sutech]]a (Setha), ktorého stotžnilistotožnili so svojimi bohom búrky [[Baal]]om. Sami prispeli Egypťanom niektorými výdobytkami, ktoré priniesli z Ázie. Medzi ne patrí lýra, zvislý tkáčsky stav, ''šadúf'', čiže čerpací mechanizmus, ktorý uľahčoval zavlažovanie, zložený luk, bojový voz a zahnutý, kosákovitý nôž ''chepeš''.