Ján Ušiak: Rozdiel medzi revíziami

Ján Ušiak sa narodil v obci [[Budiná]] v [[okres Lučenec | okrese Lučenec]]. Jeho rodina sa v roku 1921 presťahovala do obce Bakta (dnes mestská časť [[Rimavsk%C3%A1_Sobota|Rimavskej Soboty)]]. Po skončení základnej školy pracoval na otcovom hospodárstve a furmančil. V rokoch 1936-19381937 bolnarukoval vojakomdo vojska Česko-slovenskej armády, do posádky v [[Most_(mesto)|Moste]]. Po rozbití Česko-Slovenska sa z vojenčiny predčasne vrátil do Bakty s hodnosťou slobodníka. Keďže Bakta pripadla Maďarsku, pokúšal sa o získanie slovenského občianstva. Snáď i kvôli jeho nedávnym vojenským skúsenostiam sa mu však slovenské občianstvo v Maďarsku získať nepodarilo. V roku 1942 narukoval do maďarskej armády, s ktorou od januára 1943 bojoval na [[Ve%C4%BEk%C3%A1_vlasteneck%C3%A1_vojna|Východnom fronte]]. Tam sa dostal do zajatia, v ktorom požiadal o vstup do československých jednotiek. Od decembra 1943 sa stal členom [[Prv%C3%BD_%C4%8Desko-slovensk%C3%BD_arm%C3%A1dny_zbor_v_ZSSR|Prvého Československého armádneho zboru v ZSSR]]. Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Sviatošine. Bol veliteľom jednej z ôsmich rôt Brigády Jana Žižku, ktorej dvadsaťjedenčlenné jadro bolo 21. augusta 1944 v dvoch fázach vysadené pri [[Sklabiňa|Sklabini]]. Z tohto výsadku sa sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení [[Martin|Martina]], [[Vrútky|Vrútok]] a úspešne zasiahla aj do bojov o [[Strečno]]. Po skončení bojov prišiel začiatkom septembra 1944 z Ukrajinského štábu partizánskych hnutí v Kyjeve rozkaz prebiť sa na [[Morava|Moravu]] a začať s pomocou moravských odbojárov partizánske akcie. Začiatkom septembra 1944 sa Ušiakova partizánska brigáda, premenovaná na [[Partizánska brigáda Jana Žižku z Trocnova|Prvú česko-slovenskú partizánsku brigádu Jana Žižku z Trocnova]], začala presúvať na [[Morava | Moravu]], pričom operačným strediskom sa stal priestor Štiavnika. Brigáda sa o prechod pokúšala 21. a 22. septembra 1944 pri Malých Karloviciach a 24. a 25. septembra pri [[Velk%C3%A9_Karlovice | Veľkých Karloviciach]] v priestore [[Makovský priesmyk|Podťaté]]. Skupina vedená D. B. Murzinom prešla na Moravu 29. septembra 1944, druhá skupina pod vedením Jána Ušiaka sa prebila až v prvej polovici októbra 1944.

Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí [[Kněhyňa|Kněhyne]], druhá skupina prešla do priestoru [[Radhošť|Radhošťa]]. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore [[Čertov mlyn|Čertovho mlyna]], pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola stredu 2. 11. 1944 prepadnutá [[Gestapo|gestapom]], ktoré v danom priestore vykonávali preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí, kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14 hodiny, kedy sa strhol ďalší omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj.

Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18 hodiny sa ťažkos pomocou miestneho zranenýhorára doplazildostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do [[Čeladná|Čeladnej]], odkiaľ hochcel spolubojovníciJan chceliDvořák previezťzorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy. Okolo- poludniado všakrúk dom[[Gestapo|gestapa]]. mäsiaraZrejme Machandru,následkom kdezlej sakoordinácie ukrývalvšak veliteľokolo Jánpoludnia Ušiak,3.11.1944 obsadilidom Nemci.mäsiara PoMachandru zisteníobsadila situácienemecký partizánskyvojenský veliteľoddiel. JánJan UšiakDvořák svojsa životako ukončilprvý výstrelomvzdal za pištole. Zradcapartizánsky partizánovveliteľ JanJán DvořákUšiak, ktorýmedzičasom bolvo s ním do poslednýchvysokej chvíľhorúčke, sasvoj Nemcomživot bezukončil akéhokoľvekvýstrelom odporuz vzdalpištole. Jan Dvořák následne bez nátlaku udal všetky osoby spojené s činnosťou partizánov.