Lavrentij Pavlovič Berija: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
KamikazeBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sq:Lavrentij Beria
doplnok
Riadok 14:
 
== Život ==
=== Mladosť ===
Narodil sa v obci [[Mercheuli]] v okrese [[Suchumi]] v dnešnom Gruzínsku v chudobnej roľníckej rodine. Po skončení strednej školy odišiel do [[Baku]], kde študoval na vysokej technickej škole. Po smrti otca sa staral o matku a hluchonemú sestru, ktoré sa za ním presťahovali do Baku. Podieľal sa na organizácii boľševickej strany v meste. V roku 1919 získal diplom.
 
=== Politická kariéra ===
Počas príprav na protimenševické povstanie v Gruzínsku bol zatknutý a väznený v [[Kautaisi]]. Neskôr bol prepustený a bol vyslaný do Azerbajdžanu, kde navštevoval Polytechnickú školu v Baku. Od roku 1921 do roku 1931 bol vo vedúcich orgánoch sovietskej rozviedky a kontrarozviedky: bol námestníkom riaditeľa azerbajdžanskej [[Čeka|Zvláštnej komisie]] tzv. [[Čeka]], riaditeľom GPU Gruzínska a zakaukazského GPU a splnomocnený riaditeľ OGPU v Zakaukazskej SFSR, bol členom riadiacich orgánov OGPU ZSSR. V roku 1921 bol Berija cieľom kritiky zo strany straníckeho vedenia a vedenia Čeky v Azerbajdžane za prekračovanie svojich právomocí a falšovanie dôkazov v niektorých trestných stíhaniach. Nebol však nijak postihnutý.
 
Řádek 22 ⟶ 24:
V auguste 1938 mu bola zverená funkcia 1. zástupcu [[národný komisár vnútra|národného komisára vnútra]]. Podľa príkazov Stalina od konca septembra 1938 do januára 1939 uskutočnil masové zatýkanie v [[NKVD]], [[prokuratúra|prokuratúre]] a [[súd]]och s cieľom zlikvidovať kádre svojho predchodcu [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]]. V rokoch 1939 - 1941 sa podieľal na realizácii deportácií obyvateľov [[Pobaltské republiky|Pobaltských republík]], západného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré boli pričlenené k ZSSR. Po začiatku bojov na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] ako najvyšší predstaviteľ NKVD získal dodatočné práva realizovať najvyššie tresty. Podieľal sa na realizácii deportácií [[Povolžskí Nemci|Nemcov]], [[Fíni|Fínov]], [[Gréci|Grékov]] a ďalších národov v rámci územia ZSSR. Od roku 1943 takýto typ deportácií zasiahol aj [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Čečenci|Čečencov]], [[Inguši|Ingušov]], [[Karačevci|Karačevcov]], [[Balkari|Balkarov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], Meschetincov a ďalšie národy Severného [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] a [[Krym]]u obvinených so spolupráce s okupantmi. Onedlho po [[operácia Barbarossa|vpáde nacistického Nemecka]] sa stal členom [[národný komisariát obrany|národného komisariátu obrany]]. 29. decembra 1945 bol tejto funkcie pozbavený a od 18. marca 1946 sa stal členom Politbyra najvyššieho výboru [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], takže sa dostal do úzkeho kruhu najvyšších predstaviteľov ZSSR.
 
11. februára 1943 Stalin nariadil začať práce na príprave sovietskej [[atómová bomba|atómovej bomby]], ktoré mal mať na starosti [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V.M. Molotov]]. Od 3. decembra 1944 mal dozerať nad prácou [[Igor Vasilievič Kurčatov|Kurčatovovho]] laboratória Berija. Práce boli urýchlené po úspešných testoch americkej bomby. Sovietska atómová bomba bola úspešne odskúšaná v roku 1949. Berija ďalej dozeral na prípravu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]].
 
=== Po Stalinovej smrti ===
Po Stalinovej smrti bol Berija poverený [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkovom]] vedením Ministerstva vnútra (MVD) a zároveň menovaný do funkcie podpredsedu vlády, ktorým bol Malenkov. Berija v tej dobe začal presadzovať liberálnejšiu politiku, bol13. mája 1953 dokonca Malenkovovi navrhol viaceré reformy, hlavne v ekonomickej sfére. Na vnútrostraníckej úrovni kritizoval mnohé Stalinove kroky, inicioval prepustenie nespravodlivo zadržaných osôb v rukách jeho ministerstva. Bol však ostatnýmiväčšinou politikmiostatných straníckych kolegov, hlavne [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]], [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], Malenkovom a [[Nikolaj Alexandrovič Bulganin|Bulganinom]] považovaný za príliš nebezpečného. aMenej zatknutývyhranený názor mal [[Anastas Ivanovič Mikojan|Mikojan]], ktorý navrhoval jeho ponechanie vo funkcii. 26. júna 1953 ho však Nikita Chruščov na zasadaní vlády obvinil zo spolupráce s britskou tajnou službou, krátko po tom bol zatknutý armádnymi dôstojníkmi na čele s maršalom [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovom]]. Berija a ďalší[[Kirill boliMoskalenko|Moskalenkom]]. súdeníNa zvláštnymzatýkaní tribunálombol sovietskehoprítomný najvyššiehoi súdu.vtedy Tribunálunevýznamný predsedal maršalplukovník [[IvanLeonid KonevBrežnev|Brežnev]]. Berija bol uznaný vinným:
 
Berija a ďalší boli súdení zvláštnym tribunálom sovietskeho najvyššieho súdu. Tribunálu predsedal maršal [[Ivan Konev]]. Berija bol uznaný vinným:
* zo [[zrada|zrady]] (vo vykonštruovanom obvinení, ktoré zahŕňalo dodnes nepotvrdené nadviazanie styku so zahraničnými tajnými službami, pokusy o vyjednávanie o mieri s nacistickým Nemeckom prostredníctvom Bulharska počas vojny; sabotovanie obrany Severného Kaukazu počas vojny a pokusu o narušenie štátnej integrity Sovietskeho zväzu)
* za [[terorizmus]], za ktorý bol považovaný jeho rozkaz k poprave 25 politických väzňov v októbri 1941, ktorý bol vykonaný bez súdu.