Ťumeň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zmena infoboxu |
d odkaz fix. |
||
Riadok 115:
== Dejiny mesta ==
Ťumeň bola prvým ruským mestom na [[Sibír]]i -- bola založená roku [[1586]] na križovatke starých obchodných ciest, spájajúcich [[Európa|Európu]] s [[Ázia|Áziou]].
Dejiny založenia mesta sa strácajú v dávnej minulosti. Územie [[Tobol]]u a [[Tura (rieka)|Tury]] bolo osídlené už pre asi 5 tisíc rokmi kmeňmi [[Ugri|Ugrov]] - dávnych predkov [[Chantyjci|Chantyjov]] a [[Mansijci|Mansijov]]. V 1. storočí na tieto miesta prenikajú Turkojazyčné kmene, ktoré vytlačili Ugrov na sever, a v 14. storočí tu vytvorili [[chanát]] [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]. Centrom chanátu sa stala tatárska osada Čimgi-Tura (Čingi Tura). Koncom 14. storočia, po rozpade Zlatej hordy vzniká noveý veľký chanát - Sibírsky (podľa pomenovania miestnych obyvateľov - Sypyrov). Centrum chanátu sa presťahovalo z Čimgi-Tury k ústiu Tobola.
V roku [[1563]] sa zmocnil vlády v [[Sibírsky chanát|Sibírskom chanáte]] chán [[Kučum]], ktorý často podnikal lúpežnícke výpravy na ruské územia v okolí [[Ural]]u. V roku [[1582]] Kučumove vojsko bolo porazené oddielom [[kozáci|kozákov]] na čele s atamanom [[Jermak]]om. V nádeji, že sa vymania spod Kučumovej moci, ktorý sa pokúšal obnoviť svoju moc v chanáte, mnohí tatárski, chantijskí a mansijskí cháni a kniežatá odrazu prijali ruské poddanstvo. V roku [[1585]] v jednej z bitiek na rieke [[Irtyš]] Jermak padol. Na zabezpečenie ruských východných hraníc bol v roku [[1586]] vyslané na Sibír nové oddiely.
Na mieste neďaleko polorozborenej Čimgy-Tury, na vysokom brehu [[Tura (rieka)|Tury]], ohraničenom hlbokými úžľabinami. Najskôr urobili ohradu zo zahrotených kôlov, potom vykopali z južnej strany priekopu, nasypali hlinený val a nakoniec postavil obytné domy, kostol, obilnice. Tak začínala Ťumeň - prvé ruské mesto na Sibíri. Na Ťumeni ležala ťarcha ochrany ruských a tatárskych sídel pred nájazdmi [[stepní kočovníci|stepných kočovníkov]]. Časom sa Ťumeň stala dôležitým bodom na obchodnej ceste do strednej Ázie, [[Perzia|Perzie]], [[Čína|Číny]], centrom kožiarskeho priemyslu, remeselníckej výroby a poľnohospodárstva. V roku [[1836]] tu bol spustený na vodu prvý [[parník]] na [[Sibír]]i. V roku [[1885]] sa začala prevádzka na železnici [[Jekaterinburg]] - Ťumeň a v roku [[1912]] - na železnici Ťumeň - [[Omsk]]. Ku koncu 19. storočia je už v meste rozvinutá stavba plavidiel, drevospracujúci, rybný a garbiarsky priemysel, výroba kobercov, povoznícka doprava. Počet obyvateľov Ťumene dosiahol 30 tisíc a predstihol počet obyvateľstva guberniálneho mesta [[Toboľsk]]a.
Udalosti roku [[1917]] a občianska vojna poznačili dejiny mesta. 5 januára roku [[1918]] bola ustanovená sovietska moc. V roku [[1918]] bola vytvorená a v roku [[1923]] zrušená Ťumenská gubernia. Na jej územiach boli vytvorené tri okresy (okrugy): Ťumenský, Išimský a Toboľský ako súčasť Uralskej oblasti. V roku [[1934]] sa Ťumeň stala centrom rozsiahlej Obsko-Irtyšskej oblasti, a v roku [[1935]] - opäť centrom Omskej oblasti.
| |||