Jupiter: Rozdiel medzi revíziami

Jupiter bolo prvé teleso okrem Zeme, u ktorého boli objavené prirodzené družice. Objavili ich v roku [[1610]] [[Galileo Galilei]] a nezávisle na ňom pravdepodobne aj [[Simon Marius]]. Tieto prvé štyri objavené mesiace sú zároveň najväčšími Jupiterovými mesiacmi: [[Io (mesiac)|Io]], [[Europa (mesiac)|Európu]], [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] a [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]] (dnes známe ako Galileove mesiace). Pri pozorovaní ich pohybu bolo zreteľné, že jeho centrom nie je Zem. Táto skutočnosť bola hlavným bodom obhajoby [[Kopernik]]ovej heliocentrickej teórie o pohybe planét; Galileiho vyhlásenie podpory Koperníkovej teórie ho dostalo do problémov s [[inkvizícia|inkvizíciou]]. Neskôr pribudli objavy ďalších mesiacov. Niektoré z nich objavili prelietajúce sondy, ďalšie sa podarilo objaviť na fotografických snímkach zo Zeme (piaty najväčší Jupiterov mesiac [[Amalthea (mesiac)|Amaltheu]] dokonca priamym pozorovaním). V súčasnosti je známych 63 mesiacov Jupitera<ref name="V číslach" /> ale je možné, že toto číslo ešte nie je konečné. Iba Galileiho mesiace majú guľatý tvar. Spolu so štyrmi [[Malé vnútorné mesiace|malými vnútornými mesiacmi]] majú ich dráhy [[sklon dráhy|sklony]] blízke nule. Ostatné mesiace sú viac-menej nepravidelného tvaru podobného tvaru [[asteroid]]ov, ich dráhy mávajú väčšinou veľký sklon k Jupiterovmu [[rovník]]u a najvzdialenejšie z nich obiehajú v protismere rotácie planéty (v [[retrográdna dráha|retrográdnom smere]]).

 

V rokoch 1999-2003 bolo 3,6 metrovým ďalekohľadom na Havajských ostrovoch (CCD 12000×12000 pixelov, David Jewitt ad.) objavených niekoľko desiatok nových mesiacov. Ide o kilometrové skaliská.