Bertel Thorvaldsen: Rozdiel medzi revíziami

 

Narodenie Bertela Thorvaldsena sprevádza tajomstvo. Podľa vlastných slov sa narodil na lodi, na ktorej cestoval jeho otec Gotskálk Thorvaldsen s manželkou z [[Grónsko|Grónska]] do [[Dánsko|Dánska]], podľa iných údajov sa narodil až v [[Kodaň|Kodani]]. Prvé umelecké vzdelanie získal od otca, ktorý bol umeleckým rezbárom. Umelecké vzdelanie si rozširoval a prehlboval na Kráľovskej akadémii v Kodani. Medzi jeho učiteľov patril sochár Johannes [[Wiedewelt]], priateľ J. J. [[Winckelmann]]a, a maliar Nikolai Abraham [[Abildgaard]]. Pod ich vplyvom vytvoril už počas svojho umeleckého štúdia mnohé diela, ktoré sa inšpirovali antickými námetmi. Bertelovo majstrovstvo sa prejavilo už za jeho pobytu na škole, keď niekoľkokrát za svoje študentské práce získal čestné ocenenia akadémie v podobe strieborných medailí. Za svoje dielo - reliéf ''Odpočívajúci Amor'' získal v roku 1789 striebornú medailu a v roku 1793 za reliéf ''Vyliečenie chromého'' veľkú zlatú medailu, ale predovšetkým štipendium na študijnú cestu na [[Apeninský polostrov]]. Na tú sa však mohol vybrať až po ďalšom roku práce doma s otcom, keď si ďalšie peniaze na cestu zarobil umeleckými prácami. Venoval sa vyrezávaniu z dreva, zhotovoval busty a reliéfy. Medzitým vytvoril aj svoje prvé významné sochárske dielo pre palác svojho učiteľa Abildgaarda – sochy [[Múzy|Múz]] ''Terpsichoré a Euterpé''.

 

Gréckym reliéfnym umením, konkrétne [[Feidias|Feidiovým]] vlysom na [[Parthenon]]e v [[Athény|Athénach]] sa inšpiroval Thorvaldsen pri tvorbe rozsiahleho reliéfu (dlhý 45 metrov), ktorým sa mal pôvodne osláviť [[Napoleon]]ov príchod do Ríma. Mramorový reliéf sa dodnes nachádza v paláci Quirinal v Ríme, ale aj v kópiách na iných miestach.

 

V roku 1819 umelec po dlhých rokoch pobytu opustil Rím a podnikol rozsiahlu cestu po Európe. Zaviedla ho do Švajčiarska a odtiaľ do Dánska, kde v Kodani získal objednávku pre niektoré diela pre kodaňskú katedrálu Vor Frue Kirke. Pri tej príležitosti vytvoril aj bustu kráľa [[Friderik VI.|Friderika VI.]] a kráľovny Sophie Frederikky. Z Kodane potom odcestoval cez [[Berlín]] a [[Drážďany]] do [[Varšava|Varšavy]], kde získal zaujímavé objednávky na viaceré monumentálne sochy - vytvoril monumentálnu sochu poľského národného hrdinu Mikuláša [[Koperník|Koperníka]] a jazdeckú sochu mladého grófa Jozefa Poniatowského. Ak sa pri týchto dovoch sochách inšpiroval antickým umením, jazdeckú sochu [[kurfirst]]a [[Maximilián I.|Maximiliána I.]] vytvoril v duchu 30-ročnej vojny. Takisto portrétoval ruského cára [[Alexander I.|Alexandra I.]]

 

Pred Vianocami v roku 1820 sa Bertel Thorvaldsen vrátil do Ríma a zotrval tu ďalších takmer dvadsať rokov. Pokračoval vo svoje úspešnej umeleckej kariére. Zhotovoval diela na objednávky významných osobností, ale venoval sa aj svojej záľube, tvorbe diel inšpirovaných antickými umeleckými dielami. Z náboženských diel tohto obdobia vyniká predovšetkým monumentálna socha pápeža [[Pius VII.|Pia VII.]] pre [[chrám sv. Petra]] v Ríme a dokončenie sochárskej výzdoby (sochy apoštolov) pre kodaňský kostol.

 

Po svojich 65. narodeninách začal autor premýšľať, čo so svojou rozsiahlou zbierkou, v ktorej boli tak jeho vlastné diela, ako aj diela iných významných umelcov svojej doby. Napokon sa ju rozhodol venovať rodnému mestu Kodani a v roku 1838 sa začal sťahovať na sever do Dánska. V roku 1839 v Kodani začali budovať [[Thorvaldsenovo múzeum]], ktoré patrí k najvýznamnejším múzeám Európy. Umelec sa však nedožil jeho otvorenia, otvorili ho niekoľko mesiacov po jeho smrti.

 

Už v roku 1805 sa stal členom Kráľovskej akadémie umení v Kodani a o tri roky neskôr - v roku 1808 sa stal členom rímskej Accademia di St. Luca. Neskôr sa stal členom ďalších umeleckých akadémií, okrem iného aj v Rusku. Ešte väčším uznaním pre umelca bolo to, že po smrti Alberta Canovu v roku 1822 pokladali práve Thorvaldsena za vedúcu osobnosť novoklasicistického sochárskeho umenia a za najväčšieho sochára svojej doby. O niekoľko rokov neskôr dostal najvyššie civilné vyznamenanie, keď mu francúzsky kráľ udelil Rad čestnej légie.