Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d bez zdroja |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 8:
==Vláda==
Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius|Honoriom]] vyostrili, tekže Galla aj s malým Valentinianom a Honoriou boli vyhostené do [[Konštantinopol]]u k cisárovi [[Theodosius|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe však vznikol problém v podobe uzurpátora [[Johannes]]a, ktorý však bol pri [[Aquileia|Aquilei]]
Počas panovania
Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu však boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských polaich]] v roku 451. O rok nato však [[Attila]] zaútočil na [[Itália|Itáliu]], pričom úplne zničil bohatú [[Aquileia|Aquileiu]], vyplienil [[Milano|Mediolanum]] a [[Pavia|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akésy partizánske prepdy hunských vojsk.
Riadok 16:
Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galií. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby oženil jeho dcéru so svojim synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.
Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|Marsovom poly]]. Žiaden vojak mu však neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor [[Petronius Maximus]], ktorého žena bola Valentinanom znásilnená. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]]. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] na západe ríše.
{{Infobox Vládca(2) |
|