Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami

'''Valentinianus III.''', celým menom '''Flavius Placidius Valentinianus''' bol [[Rímsky cisár|cisár]] [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v rokoch 425-455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka [[Galla Placidia]], neskôr slávny rímsky generál [[Flavius Aetius]]. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a nebyťlen vďaka rýchlym akciám generála [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]], Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka cisárovej matke GalleGally PlacidiíPlacidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v [[Ravenna|Ravenne]].

Po svojej matke [[Galla Placidia|GallyGalle PlacidiePlacidii]] bol Valentinianus III. potomkom veľkého cisára [[Theodosius|Theodosia]], ktorého pôvod je v [[Hispánia|HispániíHispánii]]. Valentinianov otec bol cisár [[ConsdtantiusConstantius III.]], ktorý uzurpoval moc od Valentinianovho strýka, cisára [[Honorius|Honoria]], brata [[Galla Placidia|Gally Placidie]], ktorú si zobral za ženu. Constantius pochádzal z mesta Naissus (dnešný [[Niš]], [[Srbsko]]). Valentinianus mal aj sestru menom [[Iusta Grata Honoria]], ktorú však poslal do vyhnanstva, lebo viedla milenecký život so sluhom a pravdepodobne chceli cisára zvrhnúť.

Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius|Honoriom]] vyostrili, GallaGallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do [[Konštantinopol]]ua k cisárovi [[Theodosius|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe však vznikol problém v podobe uzurpátora- [[Johannes]]a, ktorýsa všakpokúsil o uzurpáciu, avšak bol pri [[Aquileia|Aquilei]] porazený zásahom východorímskeho vojska, ktoré dorazilo zo [[Solún]]a. Na strane Johanna však stál rímsky generál [[Flavius Aetius]], ktorý do [[Itália|Itálie]] dorazil až po Johannovej smrti, no so 60 000 [[Huni|hunskými]] vojakmi. Galla Placidia, ktorá vládla ako regentka za Valentiniana sa s Aetiom spojila, aby sa vyhla ostrej zrážke s jeho vojskami.

Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]], ktorí však viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s [[Germáni|Germánmi]], usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil [[Vizigóti|Vizigótov]], ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v [[Hispánia|Hispánií]] k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie [[Frankovia|Frankov]] cez [[Rýn]] a obzvlášť tvrdo porazil [[Burgundi|Burgundov]] v [[Galia|GaliíGalii]], ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s [[Vandali|Vandalmi]], ktorí sa pod vedením kráľa [[Geiserich]]a preplavili z [[Hispánia|Hispánie]] do [[Afrika|Afriky]] a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, no po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu ''Africa'' prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie [[Panónia|Panónie]], ktorú dovtedy ovládali [[Huni]]. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyostrilivyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, no podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý manipulovalovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor.

Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia|Galiu]], tu však boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských polaichpoliach]] v roku 451. O rok nato však [[Attila]] zaútočil na [[Itália|Itáliu]], pričom úplne zničil bohatú [[Aquileia|Aquileiu]], vyplienil [[Milano|Mediolanum]] a [[Pavia|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk.

Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v GaliíGalii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby oženilvydal jehosvoju dcéru sos svojímjeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.

Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v [[Rím]]e, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na [[Marsovo pole|MarsovomMartovom poli]]. Žiaden vojak mu však neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor [[Petronius Maximus]], ktorého žena bola Valentinanom znásilnená. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]]. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] na západe ríše.