Verzia z 12:34, 27. jún 2010 upraviť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací d fix. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:26, 10. august 2010 upraviť vrátiť 81.88.129.2 (diskusia) Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{pozri\|rovnomennom protipápežovi\|Ján XXIII. (protipápež)}} {\| class="infobox" ~~{{Infobox Pápež~~ !colspan="2" align="center" style="background-color:#ffa500"\|'''Ján XXIII.''' ~~\| Pápežské meno = Ján XXIII.~~ \|- ~~\| obrázok = JeanXXIII fanon.jpg~~ !colspan="2" style="background-color:#ffffff"\|[[Obrázok:JeanXXIII fanon.jpg\|center\|150px\|Ján XXIII.]]<noinclude> ~~\| popis obrázku = „Oboedientia et Pax”~~ \|- ~~\| dátum_začiatku = [[28. október]] [[1958]]~~ \| <small>'''Vlastné meno:''' ~~\| dátum_konca = [[3. jún]] [[1963]]~~ \| ~~rodné_meno =~~ <small>Angelo Giuseppe Roncalli \|- ~~\| dátum_narodenia = [[25. november]] [[1881]]~~ \| <small>'''Dátum narodenia:''' ~~\| miesto_narodenia = [[Sotto il Monte]], [[Taliansko]]~~ \| ~~dátum_úmrtia =~~ <small>[[325. ~~jún~~november]] [[~~1963~~1881]] \|- ~~\| miesto_úmrtia = [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]~~ \| <small>'''Miesto narodenia:''' ~~\| miesto pochovania =~~ \| <small>[[Sotto il Monte]] ~~\| národnosť =~~ \|- ~~\| predchodca = [[Pius XII.]]~~ \| <small>'''Dátum úmrtia:''' ~~\| nástupca = [[Pavol VI.]]~~ \| <small>[[3. jún]] [[1963]] ~~\| potomstvo =~~ \|- ~~\| Blahorečenie dátum =~~ \| <small>'''Miesto úmrtia:''' ~~\| Blahorečenie miesto =~~ \| <small>[[Vatikán]] ~~\| Blahorečl =~~ \|- ~~\| Kanonizovaný dátum =~~ \| <small>'''Predchodca:''' ~~\| Kanonizovaný miesto =~~ \| <small>[[Pius XII.]] ~~\| Kanonizoval =~~ \|- ~~\| Patrón =~~ \| <small>'''Nástupca:''' ~~\| Erb = John 23 coa.svg~~ \| <small>[[Pavol VI.]] ~~\| Popis erbu =~~ \|- ~~\| Commons = Ioannes XXIII~~ \| <small>'''Pontifikát:''' }} \| <small>[[28. október]] [[1958]] -<br />[[3. jún]] [[1963]] \|- !colspan="2"\|<small>[[Ján (pápež)\|Ďalší pápeži s menom Ján]] \|- !colspan="2" style="background-color:#ffffff"\|[[Obrázok:John 23 coa.svg\|center\|70px\|Erb Jána XXIII.]]<noinclude> \|} Bl. '''Ján XXIII.''' ([[Latinčina\|lat.]] ''Ioannes Vicesimus Tertius''), vl. menom '''Angelo Giuseppe Roncalli''' (* [[25. november]] [[1881]], [[Sotto il Monte]] - † [[3. jún]] [[1963]], [[Vatikán]]) bol [[Taliansko\|taliansky]] duchovný a 261. [[Rímskokatolícka cirkev\|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 1958 - 1963). Ján XXIII. patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného ale i svetského pohľadu. Pápež s prívlastkami „dobrý pápež“ alebo „červený pápež“ sa významnou mierou podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období tzv. [[Studená vojna\|studenej vojny]] a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny v roku 1962. Jeho program [[Aggiornamento\|aggiornamenta]], prezentovaný na ním zvolanom [[Druhý vatikánsky koncil\|druhom vatikánskom koncile]], dodnes ovplyvňuje dianie v cirkevnom živote. '''Bl. Ján XXIII.''', [[latinčina\|latinsky]]: ''Ioannes XXIII'', (vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli) (* [[25. november]] [[1881]], [[Sotto il Monte]], [[Taliansko]] – † [[3. jún]] [[1963]], [[Vatikán]]) bol 261. [[pápež]] v poradi v období ([[1958]] - [[1963]]). == ~~Život~~Duchovná dráha == Narodil sa ako jedno z trinástich detí poľnohospodárskeho robotníka. Od roku [[1892]] navštevoval kňazský seminár v [[Bergamo\|Bergame]]. Po roku vojenskej služby potom študoval [[teológia\|teológiu]] v [[Rím]]e. V roku [[1904]] bol v [[Monte Santo]] vysvätený za [[kňaz]]a. V rokoch [[1905]]-[[1914]] bol sekretárom biskupa v Bergame. Zároveň prednášal cirkevné dejiny a apologetiku v bergamskom seminári. Za [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] bol na fronte ako zdravotník a [[poľný kurát]]. Po vojne založil v Taliansku „študentský domov“ pre duchovné potreby mladých ľudí a bol menovaný za člena Kongregácie pre propagáciu viery. Roku [[1925]] sa stal [[biskup]]om. Od roku [[1925]] pôsobil v [[Bulharsko\|Bulharsku]] ako apoštolský legát. Od roku [[1935]] bol apoštolským legátom v [[Turecko\|Turecku]] a v [[Grécko\|Grécku]]. V rokoch [[1944]]-[[1952]] bol pápežským nunciom v [[Paríž]]i. Od roku [[1946]]-[[1953]] vykonával funkciu stáleho pozorovateľa Sv. Stolice pri [[UNESCO]]. V roku [[1953]] sa stal [[kardinál]]om a [[patriarcha (cirkev)\|patriarchom]] [[Benátky\|benátskym]]. [[28. október\|28. októbra]] [[1958]] bol zvolený za pápeža po [[Pius XII.\|Piovi XII.]] Zaujímavosťou bolo, že ním zvolené pápežské meno použil v histórii ako druhý, prvý tohto mena bol [[protipápež]] [[Ján XXIII. (protipápež)\|Ján XXIII.]] z [[15. storočie\|15. storočia]]. Narodil sa ako jedno z trinástich detí poľnohospodárskeho robotníka. Od roku [[1892]] navštevoval kňazský seminár v [[Bergamo\|Bergame]]. Po roku vojenskej služby potom študoval [[teológia\|teológiu]] v [[Rím]]e. V roku 1904 bol v [[Monte Santo]] vysvätený za [[kňaz]]a. V rokoch 1905 - 1914 bol sekretárom biskupa v [[Bergamo\|Bergame]]. Zároveň prednášal cirkevné dejiny a [[Apologetika\|apologetiku]] v bergamskom seminári. Počas [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] bol na fronte ako zdravotník a poľný kurát. Po vojne založil v Taliansku „študentský domov“ pre duchovné potreby mladých ľudí a bol menovaný za člena Kongregácie pre propagáciu viery. ~~== Pápežské pôsobenie ==~~ [[11. apríl]]a [[1963]] vydal encykliku ''[[Pacem in Terris]]'', kde sa vyslovil za podporu [[OSN]] a za úplné odzbrojenie. Položil základy modernizácie Katolíckej cirkvi ([[aggiornamento]]), ekumenických snáh, dialógu s nekatolíckymi náboženskými smermi i s ateistami. Zvolal [[Druhý vatikánsky koncil]]. Prvý raz sa do pápežských služieb dostal v roku 1921 kedy ho [[Benedikt XV.]] povolal do Ríma a poveril ho zriadením pápežskej misijnej organizácie. V roku 1925 sa stal [[biskup]]om a v tom istom roku ho [[Pius XI.]] vymenoval ako apoštolského legáta v [[Bulharsko\|Bulharsku]]. Od roku 1935 bol apoštolským legátom v [[Turecko\|Turecku]] a v [[Grécko\|Grécku]]. V rokoch 1944 - 1952 bol pápežským nunciom v [[Paríž]]i. Počas [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] zachránil ako nuncius v [[Istanbul\|Istanbule]] státisíce Grékov pred smrťou hladom, keď sprostredkoval dodávky amerického obilia do oblastí obsadených nemeckými a talianskymi vojskami. Pravdepodobne zachránil aj tisíce maďarských Židov, keď im dal vystaviť nové krstné listy, na základe ktorých mohli vycestovať z krajiny. V rokoch 1946 - 1953 vykonával funkciu stáleho pozorovateľa [[Svätá stolica\|Svätej stolice]] pri [[UNESCO]]. V roku 1953 sa stal [[kardinál]]om a [[Benátky\|benátskym]] [[patriarcha (cirkev)\|patriarchom]]. == Na pápežskom stolci == [[Konkláve]], ktoré zvolilo kardinála Roncalliho za nového pápeža začalo v nedeľu [[25. október\|25. októbra]] [[1958]]. 28. októbra po jedenástich kolách hlasovania bol nový pápež, ktorý si vybral meno Ján XXIII. (v 15. storočí toto meno nosil [[protipápež]] [[Ján XXIII. (protipápež)\|Ján XXIII.]] a malo byť natrvalo vyčiarknuté z cirkevnej histórie), zvolený. Napriek tomu, že v čase voľby mal takmer sedemdesiatsedem rokov a jeho zvolenie malo byť iba prechodným riešením, pontifikát Jána XXIII. bol zásadným obratom v cirkevných dejinách. Prvoradou úlohou, ktorú si Ján XXIII. stanovil, bolo otvorenie sa cirkvi svetu, uvoľnenie vatikánskej centralizácie a obnovenie fungovania kardinálskeho konzistória. Z dlhodobého hľadiska však hlavnými bodmi jeho pontifikálneho programu bolo zvolanie rímskej [[Synoda\|synody]] a [[Ekumenický koncil\|ekumenického koncilu]] a revízia cirkevného práva. Už na prvom konzistóriu, 15. decembra 1958, zrušil takmer 400-ročné nariadenie pápeža [[Sixtus V.\|Sixta V.]], ktoré stanovovalo najvyšší počet kardinálov na sedemdesiat; súčasne vymenoval naraz dvadsiatichtroch nových kardinálov, medzi nimi i prvého nebelošského (arcibiskupa Laureana Rugambwu z [[Tanzánia\|Tanzánie]]). Celkove za pôsobenia Jána XXIII. dosiahlo kardinálsku hodnosť päťdesiatpäť biskupov. Z politického hľadiska sa Jánovým snažením podarilo nadviazať kontakty s predstaviteľmi viacerých krajín (už v prvom roku pontifikátu Jána XXIII. Svätú stolicu navštívilo viac hláv štátov, ako za celé obdobie vlády [[Pius XII.\|Pia XII.]]) == Berlínsky múr a kubánska kríza == Obdobie pontifikátu Jána XXIII. sprevádzalo viacero významných medzinárodno-politických udalostí, do vývoja ktorých bol pápež nútený zasiahnuť. V auguste 1961 bol ako následok eskalácie napätia medzi mocenskými blokmi [[Berlín]] rozdelený [[Berlínsky múr\|múrom]] na dva sektory. Pápež sa s apelom na uspokojivé riešenie napätej medzinárodnej situácie obrátil na delegátov mierovej konferencie prebiehajúcej v tom čase v [[Belehrad\|Belehrade]]. Reakciou na pápežovo posolstvo bola odpoveď sovietskeho vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov\|N. S. Chruščova]] v novinách. Hrozba potencionálneho vojnového konfliktu bola zažehnaná. V októbri 1962 sa svet dozvedel o rozmiestnení sovietskych balistických rakiet na [[Kuba\|Kube]]. Reakciou prezidenta [[Spojené štáty\|USA]] [[John Fitzgerald Kennedy\|J. F. Kennedyho]] bola námorná blokáda ostrova a zaslanie ultimáta vedeniu [[Sovietsky zväz\|ZSSR]], v ktorom ho pod hrozbou použitia sily vyzval na stiahnutie rakiet. Svet stál na prahu jadrovej vojny. Súčasne sa obrátil na Jána XXIII. s prosbou o zaslanie mierového posolstva N. S. Chruščovovi. V pápežových slovách adresovaných sovietskemu najvyššiemu predstaviteľovi ''...naliehavo prosím hlavy štátov, aby sa neuzatvárali pred výkrikom ľudstva: Mier, mier. Urobte, prosím, všetko, čo je vo vašej moci, aby ste zachránili mier. Takto zabránite hrôzam vojny, ktorej strašné následky nevie nik predpovedať. Vyjednávajte, prosím, ďalej...“''<ref name="Ján XXIII.">{{Knižná referencia\|autor=G. Knopp\|názov=''Vatikán moc pápežov''\|mesto=Bratislava\|vydavateľstvo=Ikar\|rok=2003\|strana=128}}</ref>, rezonovala jeho túžba po mieri. Pozitívnu odpoveď sovietskeho vodcu obdržal Vatikán 24. októbra. Ešte v ten istý deň bol s touto správou oboznamený i Kennedy, ktorý veľmi ocenil pápežove iniciatívy. Ohlas svetovej verejnosti, vyjadrujúci uspokojenie s dosiahnutým stavom, nenechal na seba dlho čakať. Slová amerického žurnalistu [[Norman Cousins\|N. Cousinsa]] hovoria za všetko: ''„Bol to jeden z najnepravdepodobnejších triumvirátov v dejinách. Americký prezident, komunista a pápež, ktorých dala dohromady zraniteľnosť civilizácie voči modernej sile ničenia.“''<ref name="Ján XXIII.1">{{Knižná referencia\|autor=G. Knopp\|názov=''Vatikán moc pápežov''\|mesto=Bratislava\|vydavateľstvo=Ikar\|rok=2003\|strana=130}}</ref> == Druhý vatikánsky koncil == {{Hlavný článok\|Druhý vatikánsky koncil}} S myšlienkou usporiadania [[Ekumenický koncil\|ekumenického koncilu]] prišiel Ján XXIII. už v januári 1959. Zbor kardinálov s týmto predsavzatím oboznámil 25. januára. S vyhlásením koncilu spojil pápež ďalšie dve významné udalosti: revíziu cirkevného práva a zvolanie prvej rímskej [[Synoda\|synody]] v rímskej diecéze. Synodu, prvú v dejinách Ríma zvolal do [[Laterán\|Lateránu]] 24. - 31. januára 1960. Stala sa akousi predohrou ku koncilu. Zámer Jána XXIII. zvolať po takmer sto rokoch od skončenia [[Prvý vatikánsky koncil\|prvého vatikánskeho koncilu]] ďalší celocirkevný snem sa nestretol so všeobecným uznaním. Program koncilu bol vskutku revolučný. Nadchádzajúci koncil sa nemal zaoberať iba otázkami vierouky a disciplíny. Mal tiež podať svedectvo existencie cirkvi v modernom svete. Cirkev si mala objasniť svoju úlohu a fungovanie v zmenenom svete, ktorý sa spamätával z dvoch vojen a bol rozdelený na dva nepriateľské tábory. V tomto svete cirkev strácala tradičné postavenie. Pápežovu iniciatívu pozitívne prijala najmä široká katolícka verejnosť. Naopak, na odporcov narazila v kruhoch vatikánskej administratívy, rozpačité boli aj vysoké cirkevné autority. Zo sedemdesiatichpiatich kardinálov len dvadsaťšesť, i to len veľmi všeobecne, odpovedalo na pápežovu výzvu vyjadriť svoj názor a poslať návrhy na rokovanie. Napriek problémom prípravné práce na koncile napredovali. Počas nich sa u Jána XXIII. prvý raz prejavili zdravotné problémy, kvôli ktorým neustále súril, aby bol koncil zahájený čo najskôr. === Otvorenie koncilu === Slávnostnou bohoslužbou v [[Bazilika svätého Petra\|svätopeterskej bazilike]] bol [[druhý vatikánsky koncil]] zahájený 11. októbra 1962. Prostredníctvom rozhlasu a televízie bola na najväčšej udalosti cirkevných dejín priamo prítomná celá svetová verejnosť. Pôvodne mal koncil trvať krátko. Ukázalo sa však, že otázok, ktoré čakajú na odpoveď, je príliš veľa a názory sa rozchádzali. Keď začiatkom decembra 1962 skončilo prvé zasadnutie koncilu, bolo zrejmé, že otvorenia druhého zasadnutia, stanoveného na september 1963, sa pápež nedožije. === Úmrtie Jána XXIII. === V máji 1963 naplno prepukla pápežova choroba, ktorej napokon 3. júna v podvečerných hodinách podľahol. Nástupcom Jána XXIII. na Petrovom stolci sa stal kardinál Giovanni Battista Montini (ako pápež [[Pavol VI.]]), ktorý sa rozhodol pokračovať v koncile. Zasadnutia trvali až do roku 1965. == Hodnotenie pontifikátu Jána XXIII. == [[Obrázok:JanXXIII.Grób.JPG\|left\|thumb\|250px\|Sarkofág s telom zosnulého Jána XXIII. vystavený v kaplnke [[Bazilika svätého Petra\|Baziliky sv. Petra]]]]Za takmer päť rokov na čele rímskokatolíckej cirkvi Ján XXIII. zmenil cirkev viac ako všetci jeho predchodcovia za posledné polstoročie. Ján XXIII. sa do povedomia svetovej verejnosti zapísal ako pontifik, ktorý namiesto moci a disciplíny vsadil na počúvanie a náklonnosť. Prirodzene inteligentný, prostý a láskavý pápež nikdy nezabudoval na svoj jednoduchý pôvod. Svojím konaním vniesol do cirkvi nového ducha zmien, ktorým narušil stáročiami nemennú skostnatenosť. Svojím humanizmom a prínosom k mierovému riešeniu globálnych problémov si získal prirodzený rešpekt a uznanie svetovej verejnosti. Za všetky tieto zásluhy bol v roku 1962 americkým týždenníkom [[Time (týždenník)\|Time]] ocenený titulom „Osobnosť roka“. == Beatifikácia == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[2000]] vyhlásil za blahoslaveného. Po beatifikačnom procese bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv. Petra hore do baziliky, kde bolo jeho telo vystavené pre veriacich a potom pochované priamo v bazilike. Pápež [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[2000]] vyhlásil za blahoslaveného. Po beatifikačnom procese bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku v krypte [[Bazilika svätého Petra\|Baziliky sv. Petra]] do jednej z bočných kaplniek baziliky, kde je vystavené do súčasnosti. == Encykliky == {{Hlavný článok\|Zoznam encyklík Jána XXIII.}} Ján XXIII. je autorom viacerých encyklík. Spolu s výzvami, prejavmi, rozhlasovými posolstvami a apoštolskými listami sú trvalou pamiatkou na tohto významného pontifika. Prvou jeho veľkou encyklikou bola 15. júna 1962 vydaná ''[[Mater et Magistra]]'' (''Matka a Učiteľka''), ktorou vyzdvihol záujem cirkvi o sociálnu skutočnosť. Významnou encyklikou, adresovanou nielen duchovným a katolíckymm veriacim bola encyklika ''[[Pacem in Terris (encyklika)\|Pacem in Terris]]'' (''Mier na zemi''), ktorá je pokladaná za životný odkaz pápeža Jána XXIII. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt\|q=Ján XXIII.\|commons=Category:Ioannes XXIII}} == Zdroje == * G. Knopp, ''Vatikán moc pápežov'', Ikar, Bratislava, 2003, ISBN 80-551-0524-3 * I. R. Grigulevič, ''Pápeži 20. storočia'', Pravda, Bratislava, 1983 * J. N. D. Kelly, ''Pápeži dvoch tisícročí'', Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88705-00-9 == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20000903_john-xxiii_en.html Biografia na stránkach Vatikánu] ~~{{eng icon}}~~anglicky * [http://www.intratext.com/Catalogo/Autori/AUT198.HTM Zoznam vydaných dokumentov] ~~{{eng icon}}~~anglicky * [http://www.documentacatholicaomnia.eu/01_01_1958-1963-_Ioannes_XXIII,_Beatus.html Zoznam diel] (v-rôzne ~~rôznych jazykoch)~~jazyky] {{Pápež\| predchodca=[[Pius XII.]]\| nástupca=[[Pavol VI.]]}} {{Pápeži}} [[Kategória:Narodenia v 1881]] [[Kategória:Úmrtia v 1963]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Talianski pápeži]] [[Kategória:Spravodliví medzi národmi]] Řádek 77 ⟶ 150: [[et:Johannes XXIII]] [[eu:Joan XXIII.a]] [[fa:ژان ~~بیست‌وسوم~~بیستوسوم]] [[fi:Johannes XXIII]] [[fr:Jean XXIII]] Řádek 122 ⟶ 195: [[vi:Giáo hoàng Gioan XXIII]] [[war:Papa Juan XXIII]] ~~[[yo:Pope John XXIII]]~~ [[zh:若望二十三世]]

Ján XXIII. (pápež): Rozdiel medzi revíziami