Myjavská pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d obrázok
formát a mierne faktické a štyl. úpravy
Riadok 2:
 
'''Myjavská pahorkatina''' je geomorfologický celok na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Najvyšším vrchom je [[Bradlo (Myjavská pahorkatina)|Bradlo]] (543,1 m n. m.).
 
Geologické zloženie je relatívne pestré. Západná časť je budovaná [[ílovec|ílovcami]], [[siltovec|siltovcami]], [[piesok|pieskami]], [[pieskovec|pieskovcami]], [[štrk]]mi a [[zlepenec|zlepencami]] z obdobia spodného [[miocén]]u. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchná krieda až [[paleocén]] a tiež obdobia paleocén až spodný eocén. Južnejšie štruktúry oddeľuje [[bradlové pásmo]]. Na juh od neho je územie budované pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia [[eocén]]u až [[oligocén]]u; južnejšie potom [[slieň|slieňmi]], [[vápenec (hornina)|vápencami]], pieskovcami a zlepencami z vrchnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného [[trias]]u. Myjavská pahorkatina patrí do skupiny [[flyš]]ových pohorí.
 
Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie [[Vonkajšie Západné Karpaty]] a oblasti [[Slovensko-moravské Karpaty]]. Jediným geomorfologickým podcelkom sú [[Brančské bradlá]].
 
== Geológia ==
GeologickéMyjavská pahorkatina patrí do skupiny [[flyš]]ových pohorí aj keď geologická stavba zloženieoblasti je relatívne pestré. Západná časť je budovaná [[ílovec|ílovcami]], [[siltovec|siltovcami]], [[piesok|pieskami]], [[pieskovec|pieskovcami]], [[štrk]]mi a [[zlepenec|zlepencami]] z obdobia spodného [[miocén]]u. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchná krieda až [[paleocén]] (tzv. [[brezovská skupina]]) a tiež obdobia [[paleocén]] až spodný [[eocén]] (tzv. [[myjavská skupina]]). Južnejšie štruktúry oddeľuje [[bradlové pásmo]]. Na juh od neho je územie budované pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia [[eocén]]u až [[oligocén]]u; južnejšie potom [[slieň|slieňmi]], [[vápenec (hornina)|vápencami]], pieskovcami a zlepencami z vrchnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného [[trias]]u. Myjavská pahorkatina patrí do skupiny [[flyš]]ových pohorí.
 
== Hydrológia ==
Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu [[Morava (rieka)|Moravy]] (odvodňuje rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] s [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovským potokom]]), východná časť prináleží k povodiu [[Váh]]u (je odvodňovaná prostredníctvom potokov [[Kamečnica]], [[Jablonka (potok pri Čachticiach)|Jablonka]] s [[Tŕstie (potok)|Tŕstím]] a [[Kostolník (potok)|Kostolníkom]], najjužnejšia časť [[Holeška|Holeškou]]).
 
== Osídlenie ==
Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Stará Turá]] a [[Brezová pod Bradlom]].
 
 
{{Slovenský výhonok}}