Redaktor:MichalT/Stránka č. 1: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MichalT (diskusia | príspevky)
MichalT (diskusia | príspevky)
d
Riadok 141:
In the 21st century classical mechanics has been extended into the [[complex domain]] and [[complex classical mechanics]] exhibits behaviours very similar to quantum mechanics.<ref>[http://arxiv.org/abs/1001.0131 Complex Elliptic Pendulum], Carl M. Bender, Daniel W. Hook, Karta Kooner</ref>
-->
 
==Príklad==
[[Obrázok:Infinite potential well.svg|thumb|Jednorozmerná nekonečne hlboká potenciálová jama]]
Řádek 186 ⟶ 185:
 
Kvantová mechanika sa používa hlavne k opisu správania sa častíc v mikrosvete. Svoju aplikovateľnosť však má aj vo väčších rozmeroch: supravodivosť je jedným známym príkladom. Kvantové javy pravdepodobne majú svoju úlohu aj pri funkcii čuchu.<ref>[http://discovermagazine.com/2009/feb/13-is-quantum-mechanics-controlling-your-thoughts/article_view?b_start:int=1&-C Discovermagazine.com]</ref>
 
==Filozofické dôsledky==
 
Kvantová mechanika a veľa jej neintuitívnych predpovedí už od svojho vzniku vyprovokovala veľa diskusií a rôznych interpretácií.
 
[[Kodaňská interpretácia]] je medzi fyzikmi široko akceptovaná. Probabilistická povaha kvantovej mechaniky podľa tejto interpretácie nie je len dočasná vlastnosť, ktorú by neskôr nahradila deterministická teória. Skôr ju treba chápať ako odmietnutie klasickej predstavy [[kauzalita|kauzality]].
 
Albert Einstein, ktorý patrí k zakladateľom kvantovej teórie, odmietal takúto stratu determinizmu. Predpokladal, že musia existovať skryté premenné, ktoré sme ešte neobjavili a preto je kvantová mechanika je nekompletná. Vyslovil niekoľko námietok voči tejtotakejto teóriiinterpretácii, z ktorých najznámejšou je pravdepodobne [[Einsteinov-PodolskyovPodolského-Rosenov paradox]] (EPR paradox). [[John Bell]] ukázal, že EPR paradox vedie ku experimentálne overiteľným rozdielom medzi kvantovou mechanikou a lokálnymi realistickými teóriami. Experimenty, ktoré boli uskutočnené, potvrdili presnosť kvantovej mechaniky, čím dokázali, že fyzikálny svet nemôže byť popísaný lokálnymi realistickými teóriami.<ref>[http://plato.stanford.edu/entries/qm-action-distance/ Plato.stanford.edu]</ref> ''[[Bohrove-Einsteinove debaty]]'' predstavujú kritiku Kodaňskej interpretácie z epistemologického pohľaduhľadiska.
 
Everettova interpretácia mnohých svetov formulovaná v roku 1956 tvrdí, že všetky možné stavy popísané kvantovou teóriou sa súčasne uskutočňujú v multivesmíre, ktorý pozostáva hlavne z nezávislých paralelných vesmírov.<ref>[http://plato.stanford.edu/entries/qm-everett/ Plato.stanford.edu]</ref> Toto tvrdenie sa nezakladá na postulácii nového axiómu v rámci kvantovej mechaniky, ale na odstránení axiómu tzv. kolapsu vlnového balíčka.
 
<!--This is not accomplished by introducing some new axiom to quantum mechanics, but on the contrary by ''removing'' the axiom of the collapse of the wave packet: All the possible consistent states of the measured system and the measuring apparatus (including the observer) are present in a ''real'' physical (not just formally mathematical, as in other interpretations) [[quantum superposition]]. Such a superposition of consistent state combinations of different systems is called an [[entangled state]].