Duch Svätý: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: arz:الروح القدس)
 
Ako [[symbol]]y pre spodobenie Svätého Ducha používa [[Nový zákon]] aj niektoré diela výtvarného umenia obraz holubice, ohňa alebo ohnivých jazykov.
V Novomm zákone vystupuje Duch Svätý ako samostatná postava. Podľa kresťanskej viery počala [[Panna Mária]] svojhohosvojho syna [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] pôsobením Ducha Svätého. Ježiš potom prijíma zvláštnym spôsobom Svätého Ducha pri svojommsvojom [[krst]]e v rieke [[Jordán]] ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 3,16-17). Prísľub Ducha Svätého tvorí jedno z hlavných tém JežíšovejJežišovej reči na rozlúčku v [[Evanjelium podľa Jána|Jánovom evanjeliu]] (kap. 14-16).
 
[[Skutky apoštolov]] popisujú vo svojej 2. kapitole, ako bol Duch Svätý, označovaný tiež ako [[Pomocník]] (grécky παράκλητος paraklétos, obhajca, pomocník<ref>[http://www.casd.sk/sobskola/ulohy/2006q2u/2006q2u04.htm Iný Tešiteľ]</ref>), zoslaný na [[apoštol]]ov vo sviatok [[Letnice|Letníc]] ([[Turíce|Turíc]]). Túto udalosť každoročne pripomína [[liturgia]] pri slávnosti [[Zoslanie Ducha Svätého]]. Tento dar Ducha je analogický k starozákonnému daru [[Desatoro|Desatora]] [[Mojžiš]]ovi na [[Sinaj (vrch v Biblii)|Sinaji]]. V Jánovom evanjeliu (20,21-22) je Duch Svätý apoštolom daný samotným Ježišom už v deň svojho [[vzkriesenie|vzkriesenia]], tj. [[Veľká noc]].
:''Viac v hlavnom článku [[Filioque]]''
=== Svätodušné hymny ===
Kresťanská tradícia dochovala niektoré starobylé [[hymnus|hymny]], ktoré sa obracajú priamo na Ducha Svätého. Medzi nich patrí napr. ''Nunc Sancte nobis Spiritus'' sv. [[Ambrož]]a z Milána, ''Veni Creator Spiritus'' [[Rhabanus Maurus|Rhabana Maura]] či ''Veni sancte Spiritus'', kterýktorý je dodnes používaný napr. pri zahájení školského roku cirkevných škôl a [[univerzita|univerzít]]. V súčasnosti je v používaní určité množstvo nových hymnusov či piesní, ktoré sa obracejúobracajú priamo k Duchu Svätému, veľká čásťčasť z nich pochádza predovšetkým z prostredia [[charizmatická obnova|charizmatickej obnovy]].
 
=== Duch Svätý a Trojica ===
 
Spor ohľadom plnosti [[Kristus|Kristovho]] Božstva, v ktorom bol [[Areios]] na [[Prvý nicejský koncil|Nicejskom koncile]] v roku [[325]] porazený, bol prijatím [[Nicejské vyznanie viery|Nicejského vyznania viery]] vyriešený len zdanlivo. V skutočnosti boli závery tohoto koncilu veľkou väčšinou biskupov a kresťanských mysliteľov odmetanéodmietané. Východní biskupoviabiskupi a teológovia sa viac prikláňali k niektorému z modifikacímodifikovaných učení [[Origenes|Origena]], ktorý hovoril o podriadenom postavení osôb v Tojici. Boj za presadenie Nicejského kréda viedol zpočiatkuspočiatku alexandrijský biskup [[Atanáš]], kvôli čomu tiež strávil veľkú časť svojho života vo vyhnanstve. Až od 60. rokov sa darilo priaznivcom Nicejského vyznania viery zblížiť sa s origenistickou väčšinou. Impulz k tomu dal rímsky [[císarcisár]] [[Julianus Apostata|Julián]] zvaný Apostata. Ten v roku [[362]] v snahe uvrhnúť kresťanstvo do chaosu povolal späť na svoje úrady biskupov vo vyhnanstve a tých uradujúcichúradujúcich do vyhnanstva poslal. Tým od dvora odoslal semi-[[Ariánstvo|ariánsku]] hierarchiu a na Alexandrijskej synóde v tom roku začalo zbližovanie priaznivcov Nicejského vyznania a oreginistov.
 
V tomto zbližovánízbližovaní vynikli predovšetkým traja východní teológovia nazývaní "kappadonskí„kappadonskí otcovia"otcovia“: [[BasilBazil VelikýVeľký]], [[Gregor z NazianzuNaziánsky]] a [[Gregor z Nyssy]]. Títo cirkevní otcovia prehĺbili trojičnú teológiu a dokázali ju sformulovať pre origenistov prijateľným jazykom. V ich dielach, predovštkýmpredovšetkým u Basila Velikého, nachádzame tiež súvislý výklad o Duchu Svätom, ktorý je inak v Nicejskom vyznanývyznaní viery zmienenyzmienený len letmo. Basil Veliký hájil pojatie Ducha Svätého ako jednej z osôb NajsvätějšejNajsvätejšej Trojice v obrane proti iným smerom a jeho pojatie pozície Ducha Svätého v Trojici sa presadilo na [[Prvý carihradský koncil|koncile v Konstantinopoli]] v roku [[381]].
 
== Referencie ==
56 284

úprav