Erwin Rommel: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: sq:Erwin Rommel |
d Robot automaticky nahradil text: (-{{deu| +{{v jazyku|deu|) |
||
Riadok 9:
|}}
'''Erwin Johannes Eugen Rommel''', prezývaný „'''Púštna líška'''“ ({{v jazyku|deu|Wüstenfuchs}}), (* [[15. november]] [[1891]], [[Heidenheim]] – † [[14. október]] [[1944]], [[Ulm]], samovražda z donútenia) bol [[Tretia ríša|nemecký]] [[poľný maršal]] považovaný za jedného z najlepších poľných [[Taktika (vojenstvo)|taktikov]] [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
Preslávil sa ako veliteľ tzv. [[Divízia duchov|Divízie duchov]] počas [[Fall Gelb|ťaženia vo Francúzsku]] v roku [[1940]] a najmä neskôr ako veliteľ [[Afrikakorps]]u počas [[Boje v Severnej Afrike (2. svetová vojna)|bojov v severnej Afrike]]. Po porážke týchto síl bol menovaný do funkcie inšpektora [[Atlantický val|Atlantického valu]], kde ako jeden z vyšších nemeckých veliteľov čelil [[Vylodenie v Normandii|invázii]]. Po neúspešnom [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitlera]] v júli 1944 bol donútený spáchať samovraždu.
Riadok 41:
=== V Severnej Afrike ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-785-0286-31, Nordafrika, Rommel u. Generalmajor v. Bismarck.jpg|náhľad|vpravo|Rommel na štábe 21. tankovej divízie]]
Začiatkom roku [[1941]] [[Adolf Hitler|Hitler]] zveril svojmu obľúbencovi velenie nad expedičnou formáciou posielanou do severnej Afriky („Nemecký africký zbor“, {{v jazyku|deu|Deutsches [[Afrika-Korps]]}}). Brilantná taktická vyspelosť a improvizácia v mnohých bitkách proti britskej [[8. armáda (Veľká Británia)|8. armáde]] v prostredí severo-africkej púšte mu ešte zvýšili vojenský kredit. Nemeckí a talianski vojaci pod jeho vedením ako aj nepriatelia na britskej strane ho začali s rešpektom nazývať ''púštnou líškou''. Neskôr ho [[Adolf Hitler|Hitler]] povýšil z generál-poručíka na poľného maršála, najmladšieho v nemeckej vojenskej histórii (vo veku 50 rokov). Rešpekt z Rommela bol taký veľký, že [[Druhá bitka pri Alameine|ofenzívu pri El Alamaine]] rozvinuli britské sily, práve za jeho neprítomnosti. Keď sa však vrátil, vybičoval svojich vojakov k takému tvrdému odporu, že niektorí britskí velitelia začali zvažovať prechod do dočasnej obrany, aby jednotky nabrali nové sily<ref>[[John Macdonald]] - ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' Slovart, Bratislava, 1995, s. 83</ref>. Po [[Operácia Torch|vylodení amerických vojsk v Alžírsku]] velil pomerne úspešnému [[bitka v priesmyku Kasserine|útoku cez priesmyk Kasserine]], kde spôsobil Američanom ťažké straty. Zhoršujúcu situáciu na severoafrickom bojisku však už nemohol zvrátiť. V [[máj]]i [[1943]] sústredil nemecké a talianske vojská okolo prístavov [[Bizerta]] a [[Tunis]]. V zhoršujúcej situácii odletel za Hitlerom a žiadal ho o stiahnutie jeho vojsk. Hitler to odmietol ale nedovolil mu vrátiť sa do [[Afrika|Afriky]]. Tam ho mal zastúpiť [[Jürgen von Arnim]], ktorý bol nakoniec so svojim vojskom zajatý. Celkovo Spojenci v oblasti [[Tunisko|Tuniska]] zajali 275 000 talianskych a nemeckých vojakov. Bolo to dosiaľ najväčšie množstvo vojakov Osi, ktoré sa v priebehu vojny vzdalo.
=== Taliansko ===
| |||