Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: eu:Mauthausen-Gusenetako kontzentrazio esparrua; kozmetické zmeny |
d Robot automaticky nahradil text: (-{{deu| +{{v jazyku|deu|) |
||
Riadok 19:
Koncom roku 1939 bol už mauthausenský tábor s kameňolomom Wiener-Graben preplnený väzňami. Ich počet sa vyšplhal z 1 080 koncom roku 1938 na vyše 3 000 o rok neskôr. Približne v tom čase začala v asi 4,5 km vzdialenom [[Gusen]]e výstavba nového tábora. Tento tábor (neskôr pomenovaný '''Gusen I''') a jeho kastenhofenský kameňolom boli dokončené v máji [[1940]]. Prvých väzňov umiestnili [[17. apríl]]a [[1940]] v prvých dvoch barakoch (č. 7 a 8), zatiaľ čo prvý transport väzňov, hlavne z táborov [[Dachau]] a [[Sachsenhausen]] dorazil [[25. máj]]a toho istého roku<ref name="Dobosiewicz"/>.
Podobne ako blízky Mauthausen, aj Gusen využíval svojich väzňov na otrockú prácu v žulových kameňolomoch. Okrem toho ich tiež prenajímal rôznym miestnym podnikateľom. V októbri [[1941]] sa niekoľko barakov oddelilo od gusenskej pobočky [[ostnatý drôt|ostnatým drôtom]] a premenilo sa na samostatný ''zajatecký pracovný tábor'' ({{v jazyku|deu|Kriegsgefangenenarbeitslager}}). V tomto tábore bol uväznený veľký počet [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], väčšinou sovietskych dôstojníkov. V priebehu roku [[1942]] dosiahla výrobná kapacita oboch táborov – Mauthausenu a Gusenu – svoj vrchol. Gusen sa rozšíril o centrálny sklad [[SS]], kde sa triedil a ďalej do Nemecka odosielal rôzny tovar ukradnutý z okupovaných území<ref name="Dobosiewicz2">Dobosiewicz, op.cit., p.26</ref>. Miestne kameňolomy a podniky neustále potrebovali novú pracovnú silu, pretože čoraz viac Nemcov bolo odvedených do [[Wehrmacht]]u.
V marci 1944 bol bývalý sklad SS prestavaný na novú pobočku, ktorá dostala názov '''Gusen II'''. Až do konca vojny slúžila ako improvizovaný koncentračný tábor. V tábore bolo asi 12 000 až 17 000 väzňov, ktorí nemali ani najzákladnejšie zariadenie<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. V decembri 1944 bola otvorená ďalšia časť v blízkom [[Lungitz]]i. Tu sa prerobila časť továrenskej infraštruktúry na tretiu pobočku – '''Gusen III'''<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. Nárast počtu pobočiek sa nedokázal vyrovnať nárastu počtu väzňov, čo spôsobilo preplnenosť barakov vo všetkých pobočkách Mauthausen-Gusenu. Od koncu roka 1940 do roku 1944 stúpol počet väzňov, ktorí pripadali na jednu posteľ z 2 na 4<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>.
Riadok 27:
{{Pozri aj|Zoznam pobočiek Mauthausenu}}
Podobne ako sa neustále zvyšovala produkcia Mauthausen-Gusenského komplexu táborov, tak sa zvyšoval počet väzňov ako aj samotných podtáborov. Hoci tábory Gusen a Mauthausen pôvodne slúžili miestnym kameňolomom, v roku [[1942]] a neskôr, boli začlenené do nemeckej vojnovej mašinérie. Na pojatie zvyšujúceho sa počtu nútených robotníkov, sa začala výstavba pobočiek Mauthausenu ({{v jazyku|deu|Außenlager}}) vo všetkých častiach [[Rakúsko|Rakúska]]. Na konci vojny obsahoval ich zoznam 101 pobočiek (vrátane 49 hlavných pobočiek<ref name="Waller">{{eng icon}} {{cite book | author =[[James Waller]] | title =Becoming Evil: How Ordinary People Commit Genocide and Mass Killing | year =2002 | pages =3–5 | publisher =[[Oxford University Press]] | location =Oxford | id =ISBN 0-19-514868-1| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195148681&id=dHBB4TJpcx0C&pg=PA4&lpg=PA4&dq=Mauthausen&sig=40Bj2HNIG1t24SjCpEIzLNHJzdE }}</ref>), ktoré pokrývali väčšinu moderného Rakúska – od [[Mittersill]]u južne od [[Salzburg]]u až po [[Schwechat]] východne od [[Viedeň|Viedne]] a od [[Passau]] na predvojnovej rakúsko-nemeckej hranici až po [[Loibl Pass]] na hranici s [[Juhoslávia|Juhosláviou]]. Pobočky boli rozdelené podľa ich hlavnej úlohy do niekoľkých kategórií:
* ''Produktionslager'' – pre továrenských robotníkov,
* ''Baulager'' – pre výstavbu,
Riadok 108:
S postupom času, Auschwitz takmer prestal prijímať nových väzňov a väčšinu presmerovali namiesto toho do Mauthausenu. Poslednú skupinu – asi 10 000 väzňov – evakuovali v poslednej vlne v januári 1945, iba niekoľko týždňov pred sovietskym obsadením komplexu Auschwitz-Birkenau <ref name="KARTA">{{pol icon}} {{cite web | author=Piotr Filipkowski | title=Auschwitz w drodze do Matchausen (Auschwitz na ceste do Mauthausenu) | year=2005 | work=Europe According to Auschwitz | url=http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | accessdate=11. apríl 2006}}</ref>. Medzi nimi bola aj veľká skupina civilistov uväznená Nemcami po neúspešnom [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]<ref name="Kirchmayer">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Kirchmayer]] | title =Powstanie warszawskie (Varšavské povstanie)| year =1978 | pages =576 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava| id =ISBN 83-05-11080-X }}</ref>, z ktorých ale prežilo do oslobodenia iba menej ako 500<ref name="Dobosiewicz-evacuation">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp. 365–367</ref>. Spolu prišlo do komplexu z iných koncentračných táborov v posledných mesiacoch až 23 364 väzňov<ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Oveľa viac ich však zomrelo počas [[pochod smrti|pochodov smrti]] následkom úplného vyčerpania alebo v železničných vagónoch, kde ich držali niekoľko dní pred ich príchodom bez dostatku jedla a pitia pri teplotách pod bodom mrazu. Väzenské transporty sa považovali za menej významné ako iné dôležité služby.
Mnohí z tých, ktorí prežili cestu, zomreli ešte pred registráciou, kým iní dostali čísla už zabitých väzňov <ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Veľa z nich potom ubytovali v tábore alebo v novozriadenom stanovom tábore ({{v jazyku|deu|Zeltlager}}) v tesnej blízkosti Mauthausenskej pobočky, kde prinútili približne 2 000 ľudí byť v stanoch určených iba pre 800 väzňov a potom nechať vyhladovať<ref name="Freund">{{deu icon}} {{cite web | author=Florian Freund, Harald Greifeneder | title=Zeltlager | publisher= | year=2005 | work= | url=http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=343&topopup=1 | accessdate=16. máj 2006}}</ref>.
Podobne ako v aj v iných nacistických koncentračných táboroch si neboli všetci väzni rovní. Zaobchádzali nimi v závislosti [[Označovanie v koncentračných táboroch|na ich kategórii]], národnosti a hodnosti. Takzvaní kapovia, alebo väzni naverbovaní ich únoscami na dozeranie, dostávali viacej jedla a vyššiu mzdu vo forme kupónov, ktoré mohli byť v kantíne alebo v samostatnej miestnosti nachádzajúcej sa vo väčšine barakov zamenené za cigarety. Navyše, podľa [[Heinrich Himmler|Himmlerovho]] príkazu z júna 1941, bol pre nich v roku 1942 otvorený [[bordel]] v táboroch Mauthausen a Gusen I <ref name="nizkor">{{cite web | author=KZ Gusen Memorial Committee | title=KZ Gusen I Concentration Camp
at Langenstein | publisher=Nizkor | year=1997 | work=The Nizkor Project | url=http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | accessdate=10. apríl 2006}}</ref>. Kapovia tvorili najväčšiu časť tzv. ''prominentov'' ({{v jazyku|deu|Prominenz}}), väzňov, s ktorými sa zaobchádzalo lepšie ako s normálnymi väzňami.
[[Súbor:Mauthausen-Jewish memorial.jpg|thumb|right|250px|jeden z Mauthausenských barakov s kameňmi zanechanými židovskými návštevníkmi na spomienku minulosti]]
Riadok 131:
Kameňolom Mauthausen bol aj domovom neblaho vychýrených „schodov smrti“. Väzňov tu prinútili v rade jeden za druhým hore 186 schodmi prenášať hrubo vysekané bloky kameňov, ktoré často vážili až 50 kg. Mnohí vyčerpaní väzni sa zrútili a spadli na iných väzňov, idúcich za nimi, vytvárajúc hrozný [[domino]] efekt; prvý väzeň padajúci na ďalšieho a tak ďalej až úplne dolu<ref name="Weissman">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Gary Weissman]] | title =Fantasies of Witnessing: Postwar Efforts to Experience the Holocaust | year =2004 | pages =2–3 | publisher =[[Cornell University]] Press | id =ISBN 0-8014-4253-2| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0801442532&id=kXO9wXvYuAQC&dq=Mauthausen&lpg=PA1&pg=PA3&sig=Mmr8_dvGaJIJqrcQJ6j2DJfcyEo }}</ref>.
Táto brutalita nebola náhodná. Dozorcovia z radov SS často nútili vyčerpaných väzňov vyniesť hore schodmi kamenné bloky. Tých, ktorí prežili toto utrpenie zoradili na kraji útesu známeho ako "parašutistická stena" ({{v jazyku|deu|Fallschirmspringerwand}})<ref name="Mauthausen-memorial">{{deu icon}} {{cite web| author=| coauthors =| url =http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=367&topopup=1| title =Fallschirmspringerwand| format =| work =Mauthausen Memorial| publisher =KZ-Gedenkstaette Mauthausen| accessdate =16. máj 2006}}</ref>. So zbraňou namierenou na nich mali väzni dve možnosti – byť zastrelený alebo postrčiť väzňa pred ním z útesu<ref name="Waller"/>. Medzi iné bežné vyhladzovacie metódy väzňov, ktorí boli chorí, neschopní ďalšej práce, prichytení po pokuse o útek alebo prostredníctvom [[kolektívna vina|kolektívnej viny]] patrili:
* ubitie na smrť (príslušníkmi SS alebo kapmi)
* ľadové sprchy – asi 3 000 väzňov zomrelo na následky [[hypotermia|hypotermie]] po tom, ako boli prinútení sprchovať sa ľadovo studenou vodou a nechaní vonku pri nízkych teplotách <ref name="Oskarżamy">{{pol icon}} {{cite book | author =various authors | coauthors =Włodzimierz Wnuk | title =Oskarżamy! Materiały do historii obozu koncentracyjnego Mauthausen-Gusen (Obviňujeme! Materiály z histórie koncentračného tábora Mauthausen-Gusen) | year =1961 | pages =20–22 | chapter =Śmiertelne kąpiele (Smrteľné kúpele) | publisher =Klub Mauthausen-Gusen ZBoWiD | location =Katovice }}</ref>.
| |||