Arkádia (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Od roku [[395]] bolo Grécko súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Definitívne pokresťančenie oblasti prišlo až v [[9. storočie|9. storočí]], nakoľko určitá časť obyvateľstva stále vyznávala kult boha Pana. V [[6. storočie|6. storočí]] sa na Peloponéz a aj do Arkádie dostávajú [[Slovania]], ktorí zaplavili celý [[Balkán]] a časť Grécka. Mnohí obyvatelia Arkádie sa utiahli do neprístupných hôr, iní so Slovanmi splynuli. Proti Slovanom boli podniknuté viaceré vojenské akcie. Slovanov postupne z Grécka odvádzal generál Staurakios, výpravy organizoval aj cisár [[Justinián II.]] a [[cisárovná Irena]]. Peloponézski Slovania však boli definitívne podrobení až v 9 storočí po ich porážke pri meste [[Patra]] na Peloponéze. Potom bola väčšina Slovanov z Peloponézu odvedená byzantskou vládou. Aj do Arkádie potom prišli grécke rodiny, hlavne z [[Itália|Itálie]] a [[Sicília|Sicílie]] na posilnenie miestneho obyvateľska, zdecimovaného po odchode Slovanov. Arkádčania sa potom opäť mohli vrátiť z horských oblastí späť na roviny. Na východe Arkádie, v jej prímorskej oblasti sa usadili niektorí Gréci z [[Lakónia|Lakónie]] a [[Sparta (starovek)|Sparty]], ktorí sem prišli počas slovanskej okupácie. Dodnes si tu uchovali svoju kultúru a dialekt, vychádzajúci z dórštiny. Starogrécky kult boha Pana definitívne upadol až po znovuovládnutí Peloponézu Byzanciou v 9. storočí. Od [[13. storočia]] tu vládli európske mocnosti, v [[15. storočí]] sa tu definitívne presadila [[Osmanská ríša|turecká]] moc.