Elektromagnetické žiarenie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: sh:Elektromagnetni talas
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
doplnenie, wikilinky
Riadok 1:
{{Elektromagnetizmus}}
'''Elektromagnetické žiarenie''' je prenos [[energia|energie]] v podobe elektromagnetického vlnenia. '''Elektromagnetické vlnenie''' alebo '''elektromagnetická vlna''' je lokálne vzniknutá zmena [[elektromagentické pole|elektromagnetického poľa]], periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene vektora[[vektor]]a intenzity [[elektrické pole|elektrického poľa]] a súčasne vektora magnetickej indukcie.
 
Elektromagnetické žiarenie zahŕňa [[elektromagnetické spektrum]]: [[gama žiarenie]], [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[viditeľné žiarenie]], [[infračervené žiarenie]], [[mikrovlnné žiarenie]] a [[rádiové žiarenie]]. Šíri sa [[vákuum|vákuom]], priesvitnými a priehľadnými látkami. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež [[rýchlosť svetla]] je 299 792 458 m/s. Táto rýchlosť je podľa [[teória relativity|teórie relativity]] najväčšia možná rýchlosť vo [[vesmír]]e.
Avšak podľa [[Stephen Hawking|Hawkingovej]] teórie môže svetlo uniknúť z [[čierna diera|čiernej diery]] v podobe nízkoenergetických fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla. Taktiež sa predpokladá, že vesmir sa v prvých chvíľach [[Veľký tresk|Veľkého Tresku]] sa rozpínal rýchlosťou oveľa väčšou ako je rýchlosť svetla. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cc 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré [[živočích]]y sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra.
 
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú [[fotón]]y.
 
Elektromagnetickým žiarením sa zaoberá fyzikálny odbor [[elektrodynamika]], čo je pododbor [[elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]]. [[infračervené žiarenie|Infračerveným žiarením]], viditeľným [[svetlo]]m a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]] sa zaoberá [[optika]].
 
Hraničná vlnová dĺžka medzi [[ionizujúce žiarenie|ionizujúcim]] a neionizujúcim elektromagnetickým žiarením je 100 nm, čo zodpovedá frekvencii 3.1015 [[Hertz|Hz]]. Fotóny s nižšou vlnovou dĺžkou sú ionizujúce, s väčšou neionizujúce. Z hľadiska rozdelenia elektromagnetického spektra leží táto hranica v oblasti ultrafialového žiarenia. Časť ultrafialového žiarenia, celé röntgenové a gama spektrum teda patrí medzi ionizujúce žiarenie.
 
[[Súbor:EM spectrum SK.jpg]]