Dévanágarí: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: tr:Devanagari |
d Robot automaticky nahradil text: (-{{slk| +{{V jazyku|slk|) |
||
Riadok 12:
Dévanágarí je súčasťou rodiny písiem [[Nepál]]u, [[India|Indie]], [[Tibet]]u a juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]], ktoré vznikli z písma ''[[bráhmí]]''. Je potomkom ''[[guptovské písmo|guptovského písma]]'', spolu s písmami ''[[siddham]]'' a ''[[šáradá]]''. Východné varianty guptovského písma sa volali ''nāgarī'' a prvé ich stopy dokázateľne pochádzajú z 8. storočia po Kr. Okolo roku 1200 ich začalo vytláčať písmo Siddham, ktoré prežilo dodnes ako nosič textov [[Vadžrajána|tantrického budhizmu]] vo východnej Ázii, a písmo Šáradá, ktoré sa používalo paralelne v [[Kašmíre]].
[[Sanskrt]]ské slovo ''nāgarī''<ref>Transliterácia v celom texte podľa [[IAST]].</ref> je feminínum slova ''nāgara'', čo je adjektívny tvar (typ ''vrddhi'') slova ''nagara'', {{V jazyku|slk|mesto}}. Feminína forma je tu kvôli pôvodnej väzbe so slovom ''lipi'', {{V jazyku|slk|písmo}}, tj. ''nāgarī lipi'', {{V jazyku|slk|mestské písmo}}, prenesene „písmo vzdelancov“. Existovalo niekoľko druhov písma nágarí, ktoré sa používali. Jedno z nich sa odlišovalo pridaním predpony ''deva'', {{V jazyku|slk|boh}} alebo ''božský''. Spolu so slovom tvorí zložené slovo (''tatpuruṣa'') s významom „mestské [písmo] bohov“ alebo „božské mestské [písmo]“.
Názov ''devanāgarī'' sa začal používať pomerne nedávno, ale starší tvar ''nāgarī'' je stále častý. Rýchle rozšírenie novšieho termínu zapríčinilo pravdepodobne výlučné použitie tohto písma pri vydávaní posvätných sanskrtských textov v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Vytvoril sa dokonca dojem spätosti písma dévanágarí so sanskrtom, takže sa dnes mylne predpokladá, že je „písmom sanskrtu“. V skutočnosti v predkoloniálnom obdobím v Indii neexistovalo štandardné písmo pre sanskrt a používalo sa to, ktoré bolo blízke obyvateľstvu v lokalite, kde text vznikol.
Riadok 19:
Základný príncíp písma dévanágarí vyplýva z jeho typu. Je to bráhmí písmo typu [[abugida]], čo znamená, že každé písmeno predstavuje spoluhlásku, ktorá nesie včlenenú samohlásku ''a''.<ref>{{Harvbz|Salomon|2003|St=70}}</ref> Napríklad, písmeno क sa číta ako ''ka'', dve písmená कन sú ''kana'', tri písmená कनय sú ''kanaya'', atď. Ak chceme vložiť iné samohlásky, alebo niektoré vynechať, sú potrebné nasledujúce úpravy spoluhlások alebo ich písmen:
* Rad spoluhlások sa píše typografickou [[ligatúra|ligatúrou]] alebo ligatúrami (''saṃyuktākṣara'', {{V jazyku|slk|spojenia}}). Napríklad, tri písmená कनय ''kanaya'' sa môžu spojiť do formy क्नय ''knaya'', कन्य ''kanya'', alebo क्न्य ''knya''.
* Iné samohlásky ako je vložené ''a'' píšeme diakritickým znamienkom. Z क ''ka'' dostaneme के ''ke'', कु ''ku'', की ''kī'', का ''ká'', atď.
* Pre samohlásky bez spoluhlások, pri začiatočných samohláskach v slovách a samohláskach po iných samohláskach existujú samostatné písmená. Napríklad ak sa samohláska ''ū'' píše diakritickým znamienkom ''ू'' ako कू ''kū'', má vlastné písmeno ऊ v prípade ऊक ''ūka'' a कऊ ''kaū''.
* Koncová spoluhláska sa značí diakritickým znamienkom ''्'', ktoré sa volá ''virāma'' v sanskrte a ''halanta'' v hindčine. Ruší vloženú samohlásku ako napr. v prípade क्नय ''knaya'' dostaneme क्नय् ''knay''. ''Halanta'' sa používa aj v prípadoch radov spoluhlások, keď neexistuje pri zápise vhodná typografická ligatúra.
Takéto písmeno alebo ligatúra s diakritikou sa nazýva ''akṣara'', {{V jazyku|slk|slabika}}. Napríklad कनय ''kanaya'' je napísané tromi akšarami, slová क्न्य ''knja'' a कु ''ku'' sú napísané len jednou akšarou.
== Znaky ==
Radenie písmen v dévanágarí je založené na fonetickom princípe, rovnako ako pri ostatných písmach z rodiny [[bráhmí]]. Zohľadňuje spôsob a miesto artikulácie spoluhlások a samohlások, ktoré predstavuje. Toto usporiadanie sa nazýva ''varṇamālā'', {{V jazyku|slk|veniec písmen}}.<ref>{{Harvbz|Salomon|2003|St=71}}</ref> Usporiadanie dévanágarí pre sanskrt slúži s malými obmenami ako predloha pre ďalšie jazyky<ref name="Salomon2003p75">Salomon. (2003). 75</ref>
=== Samohlásky ===
Riadok 102:
* Ďalšie znaky pre samohlásky sú určované diaktitickými značkami: ऍ ''ê'', ऎ ''ĕ'' ([[drávidské jazyky|drávidské]] krátke ''e''), ऑ ''ô'', ऒ ''ŏ'' (drávidské krátke ''o'').
* Za samohláskami sa radia dva spoluhláskové diakritické znaky: koncová nosovka ''anusvāra'' ं ''ṃ'' a koncová frikatíva ''visarga'' ः ''ḥ'' (zvaná अं ''aṃ'' a अः ''aḥ''. Masica k anusváre v sanskrte pripomína, že ''„existuje nezrovnalosť, či preprezentuje homorganickú nosovú [[spoluhláska|spoluhlásku]], nazalizovanú [[samohláska|samohlásku]] alebo nazalizovanú [[polosamohláska|polosamohlásku]], alebo všetky tri podľa kontextu.“''<ref name="masica1991-146">{{Harvbz|Masica|1991|St=146}}</ref> ''Visarga'' reprezentuje postvokalickú neznelú glotálnu frikatívu ''h'', v sanskrte alofónu k ''s'' alebo zriedkavo ''r'', obyčajne na konci slova. Niektoré recitačné tradície pridávajú echo samohlásky po výdychu: इः ''ihi''.<ref>{{Harvbz|Wikner|1996|St=6}}</ref> Masica považuje visargu, spolu so znakmi ङ ''ṅa'' a ञ ''ña'', za ''„ľahko predpovedateľné“'' velárne (guturálne) a palatálne nosovky, ktoré sú príkladmi ''„fonetického zničenia systému“''.<ref name="masica1991-146" />
* Ďalšou diakritickou značkou je ''candrabindu''/''anunāsika'' ँ. Salomon ju popisuje ako ''„dôraznejší tvar“'' asnusváry, ktorá sa ''„niekedy používa na označenie pravej vokálnej nazalizácie.“'' V [[Nové indoárijské jazyky|moderných indoárijských jazykoch]], ako napr. v hindčine, je rozlišovanie formálne: čandrabindu značí nazalizovanú samohlásku,<ref>{{Harvbz|Snell|2000|Sst=44–45}}</ref> anusvára značí homorganickú nosovú spoluhlásku predchádzajúcu inej spoluhláske:<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=64}}</ref> napríklad हँसी {{IPA|[ɦə̃si]}}, {{V jazyku|slk|smiech}}, गंगा {{IPA|[gəŋgɑ]}} ''[[Ganga]]''. Ak má akšara (slabika) samohláskovú diakritickú značku nad čiarou a tak nenecháva priestor pre znak „čandra“ ({{V jazyku|slk|mesiac}}) čandrabindu, zmení sa na bodku:<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=45}}</ref> हूँ {{IPA|[ɦũ]}}, {{V jazyku|slk|som}}, ale हैं {{IPA|[ɦɛ̃]}}, {{V jazyku|slk|sú}}. Niektorí autori vynechávajú úplne mesiačik a píšu vo všetkých prípadoch len bodku.<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=46}}</ref>
* ''Avagraha'' ऽ, obyčajne transliterovaná [[apostrof]]om, je sanskrtské interpunkčné znamienko pre vypustenie samohlásky v morfofonologickom procese ''[[sandhi]]'': एकोऽयम्</span> ''ekoyam'' (← ''ekas'' + ''ayam''), {{V jazyku|slk|tento jeden}}. Splynutie pôvodnej dlhej samohlásky sa niekedy značí s dvojitou avagrahou: सदाऽऽत्मा ''sadātmā'' (← ''sadā'' + ''ātmā''), {{V jazyku|slk|vždy Ja}}.<ref>{{Harvbz|Salomon|2003|St=77}}</ref> Snell tvrdí, že v [[hindčina|hindčine]] ''„je jej hlavnou funkciou ukázať, že samohláska sa pri zvolaní drží:“''<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=77}}</ref> आईऽऽऽ! ''āīīī!'' V [[magahčina|magahčine]], ktorá má ''„trochu viac slovesných tvarov končiacich touto viazanou samohláskou“'',<ref>{{Harvbz|Verma|2003|St=501}}</ref> sa avagraha používa na označenie ''ne-''vynechania včleneného ''a'' na konci slova, čo je vlastne moderné pravopisné pravidlo: बइठऽ ''baiṭha'', {{V jazyku|slk|sedieť}}, oproti *बइठ ''baiṭh''.
* Slabikotvorné spoluhlásky ''ṝ'', ''ḷ'' a ''ḹ'' sú špecifické pre sanskrt a nie sú prítomné v dnešnej [[varnamálá|varnamále]]<ref>''Varnamālā'' (वर्णमाला) je názov pre „abecedu“ dévanágarí. [http://www.hindilearner.com/hindi_alphabet.html Súčasná varnamálá hindčiny].</ref> a v ďalších jazykoch. Pôvodné znenie reprezentované ''ṛ'' je dnes stratené a jeho dnešná výslovnosť je niekde medzi {{IPA|[ɾɪ]}} v [[hindčina|hindčine]] a {{IPA|[ɾu]}} v [[maráthčina|maráthčine]]. ''ḹ'' nie je dnes bežná [[fonéma]] ako v sanskrte, skôr je grafickým pravidlom a používa sa na vyvažovanie dlhých a krátkych párov znakov medzi samohláskami.<ref name="Salomon2003p75"/>
* Existuje špeciálne písanie रु ''ru'' a रू ''rū''.
| |||