Polárna žiara: Rozdiel medzi revíziami

Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice [[slnečný vietor|slnečného vetra]], hlavne [[elektrón]]y ale aj [[protón]]y, [[alfa-častica|alfa-častice]] a niektoré ťažké [[ión]]y dopadajú na vrchnú vrstvu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Náraz častice spôsobí u [[molekula|molekuly]] alebo [[atóm]]u nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Elektrón "vyskočí" na vyššiu energetickú hladinu. Po krátkom čase sa elektrón vráti na pôvodnú hladinu a je vylúčené svetlo ([[fotón]]). Všeobecne sa tomu hovorí [[fluorescencia]]. Pokiaľ je elektrón odtrhnutý od atómu alebo molekuly a následne sa do atómu alebo molekuly vráti za uvoľnenia svetla, hovoríme o [[rekombinácia|rekombinácii]]. Aj výbuchy [[jadrová zbraň|atomovýchatómových bômb]] vo vysokých vrstvách atmosféry (400 km) vyvolávajú podobnú reakciu ako napríklad test - Starfish Prime-Test USA [[9. júl]]a [[1962]].

Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra, - elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500-833 km/s (až do 3 000 000 km/h) a s hustotou pribl. 5 × 10⁶ častíc na m³ v blízkosti zeme, sú vychýlené [[magnetické pole Zeme|magnetickým poľom Zeme]] pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k [[zemský pól|pólom]]. V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu Zeme, a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení [[Slnko|Slnka]] potrebuje približne 2-4 dni na dosiahnutie Zeme pri vzdialenosti Zem-Slnko približ.približne 150 mil. km.