Územie dnešného Svrčinovca bolo osídlené počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] koncom [[16. storočie|16. storočia]] pastiermi [[budatínske panstvo|budatínskeho panstva]], územie však patrilo [[strečnianske panstvo|strečnianskemu panstvu]]. Prvá zmienka sa vyskytuje v súvislosti s hraničným sporom medzi budatínskym panstvom a [[tešínske kniežatsvokniežatstvo|tešínskym kniežatstvom]].<ref name="dejiny">http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=408&pl=obcesk</ref> Preto sa už v roku [[1578]] vybudovala murovaná obranná pevnosť ''Jablunkovské Šance'', ktorá dohliadala na bezpečnosť na obchodnej ceste a na presadzovanie záujmov tešínskeho kniežatstva. Zanikla až po ukončení hraničného sporu v roku [[1792]].<ref name="dejiny"/> Prvá písomná zmienka o Svrčinovci ako o samostatnej obci pochádza z roku [[1658]]. Názov obce je odvodený od hustých smrekových lesov (svrčín), ktoré sa vyskytovali v okolí.<ref name="hist"/> Koncom 18. storočia bola týmto územím vytýčená nová trasa obchodnej cesty cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Sliezsko|Sliezska]] a ďalej k [[Baltské more|Baltskému moru]] a cez [[Zwardoń]] do [[Żywiec|Żywca]] a [[Krakov]]a.<ref name="dejiny"/> K rozvoju obce prispelo aj sprevádzkovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]] a trate do Żywca v roku [[1884]].
25. novembra 1938 bola severná časť obce spolu s obomi železničnými traťami zabratá Poľskom. Tento stav však trval iba do roku 1939, keď cez túto časť vkročili nemecké vojská na územie Poľska a po jeho kapitulácii bolo územie pripojené k [[Prvá slovenská republika|Slovenskému štátu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
